Kráčas po ceste prašnej kráčaš, si bosá, na viečka sklopené padá ti rosa. Traseš sa zimou z nej po tvári blúdia ti kvapôčky stratené so slzami v objatí. Z tváre ich nezotrieš nezmažeš spomienky potichu sleduješ priezračné pramienky. Kráčaš, cesty sú špinavé kráčaš srdce máš bolavé. Zapadnuté prachom umorené z cesty, obklopené strachom Prach cesta a ty. Blog 0 0 0 0 0 Komentuj