Kráčas
po ceste prašnej
kráčaš,
si bosá,
na viečka sklopené
padá ti rosa.

Traseš sa zimou z nej
po tvári blúdia ti
kvapôčky stratené
so slzami v objatí.

Z tváre ich nezotrieš
nezmažeš spomienky
potichu sleduješ
priezračné pramienky.

Kráčaš,
cesty sú špinavé
kráčaš
srdce máš bolavé.

Zapadnuté prachom
umorené z cesty,
obklopené strachom
Prach cesta a ty.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár