Prekliaty cit,
čo stretol ťa na ulici,
keď obklopená ľuďmi
trpela si samotou.

Musela si tam byť.
Stáť a cítiť madoninu slzu na líci,
keď spustil sa dážď z tmy.
Tmy zahalenej nahotou...

Nahotou ľudských duší
a pokrkvaných snov vo vreckách...

Ty nie si iná
než dav,
v ktorom si ponorená.
Dav, utopený v čiernom tuši,
sápe sa na hladinu v kŕčoch,
bolestiach
Otázka, , Čia je to vina"
len tá sa vynára
a vzďaluje sa hladina.
Tebe i mne.
Ten prekliaty cit,
plemä nechcené...

 Báseň
Komentuj
 fotka
cezihlicnatelesy  7. 6. 2009 18:43
Pekná báseň... Je taká plná šialene smutného citu....
 fotka
eka88  7. 6. 2009 18:48
úžasná báseň..
 fotka
leniny7  7. 6. 2009 20:05
som rada, že sa ľúbi
Napíš svoj komentár