Často sama sebe kladiem otázku,prečo som vlastne tu,na tejto zemi.Prečo mi dal Boh možnosť prežiť svoj život práve v tejto dobe s ľuďmi,ktorých poznám,alebo ich na svojej ceste životom ešte len stretnem.Napadá mi,že možno aj mojím pričinením sa majú ľudia stať lepšími,že aj vďaka mojej prítomnosti na tomto svete môže ľudstvo kráčať k svetlejším a krajším zajtrajškom.
Som študentkou gymnázia a veľmi rada by som si raz obliekla biely plášť a zložila Hipokratovu prísahu.Mojím najväčším snom je pomáhať obyvateľom afrických krajín,ktorí nemali toľko šťastia,aby sa narodili do úplných rodín,pre ktorých je kúsok chleba cennejší než zlato.Behá mi mráz po chrbte,keď hľadím na fotky podvyživených detí.V ich tmavých očiach vidím túžbu po živote,pre nás takom samozrejmom.Neviem pochopiť,že ešte aj v dvadsiatom prvom storočí zomierajú ľudia hladom a kvôli nedostatočnej lekárskej starostlivosti.Uvedomujem si,že nedokážem pomôcť všetkým.No aj keby som zachránila len jeden ľudský život,aj keby som darovala budúcnosť len jedinému dieťaťu,bude to mať obrovský zmysel nielen pre mňa,ale aj pre celé ľudstvo.Pretože ľudstvo nie je tvorené veľkou masou ale jednotlivcami,ktorí v niečo veria.A ja verím.
Verím,že sa dokážeme poučiť z vlastných chýb.Verím,že už nikdy viac nedovolíme tým,čo držia vo svojich rukách politickú moc,rozpútať vojnu,aby naša zem viac nenasiakla krvou nevinných ľudí,tak ako tomu bolo počas prvej a druhej svetovej vojny.
No ani moja viera nie je neochvejná.Poznám ľudí.Sú ctižiadostivý,prahnú po moci.Mnohí z nich sú zaslepení náboženstvom a zabíjajú v mene božom.Neuvedomujú si snáď,čo tým spôsobujú?Stačí si spomenúť na jedenásty september.Koľko ľudí v ten deň stratilo vieru v ľudskosť,v dobrotu srdca?Tisíce.No nádej,tá zostala.
Je skrytá v našich dobrých skutkoch.V kostole,kde sa veriaci modlia za svojich blížnych.V rodinách,v ktorých rodičia zo svojich detí s láskou vychovávajú dobrých ľudí.V organizáciach,ktoré podávajú pomocnú ruku týraným ženám,alebo krajinám postihnutým prírodnou katastrofou.Nádej je všade vôkol nás.Je vo mne,je v tebe.
A tak sa pýtam.Je vôbec možné,aby ľudstvo,ktoré vymyslelo toľko vynálezov,postavilo také množstvo dych vyrážajúcich stavieb,splodilo toľko nápadov a prenieslo ich do kníh,na plátna obrazov a kín,bolo odsúdené k záhube?
Nie je.Ľudia totiž i napriek všetkým svojim zlým vlastnostiam a činom majú jednu úžasnú schopnosť.Dokážu milovať.A preto bude ľudstvo na tejto zemi jestvovať do tej doby,kým bude na svete a v našich srdciach prítomná láska.

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
janulka3112  17. 12. 2008 10:14
pekné zamyslenie... ... hm, z teba raz niečo veľké vyrastie
Napíš svoj komentár