otvorene dvere a biele steny navokol
pochovane sny,pochovane iluzie
iba zdrap papiera,len niaky protokol
protokol o tuzbach premarnenych
tuzbach jednej zeny
ktora uz davno nesniva
venuje sa len zakaznikom
v neutulnej izbe byva
samota je jej zalarnikom
nesumieva sa,neplace,nechmuri si tvar
iba tak sedi na tej posteli v ruke hotovost
ktoru jej zakaznik prave dal
kolkokrat uz s tym chcela skoncit?
prilozit vykupenie k hlave a povedat pal!
nespocetne vela krat
snad tolko,kolko bolo v jej zivote strat
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
ronny
14. 5.mája 2007 21:44
peckové
2
dufam ze to nepises z vlastnej skusenosti, lebo bolo by to dost smutne..
3
hmm prachy nejsu asi vsetko.... predsa nas drieme ten vyssi princip
Napíš svoj komentár