V chráme bielych holubíc

Stretla som človeka.Bol sám.
Sedel v parku,myslel,že je to chrám.
Pristavila som sa pri človekovi.Mal skromný šat.
Povedal mi,že nemá nikoho,a tak sa nemusí báť.

Sadla som si vedla človeka.
Vrásky zbrázdili mu tvár.
Šepol mi,že tu sedí,lebo uteká.
Vo vreckách mal len mincí pár.

Pozerala som sa na človeka.
Vôkol neho kŕdel holubíc.
Tvrdil,že všetko rýchlo uteká,
že dávno stratil červeň líc.

Prídeš zas?
Pýtajú sa oči človeka.
Nemôžem.
Aj ja utekám.
Uteč sem.
Seba samú spas.

V chráme bielych holubíc.
Na lavičke vedľa starca.
V chráme s hviezdami miesto sviec.
Kde tvoja minulosť sa stráca.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu