Večerné blúznenie(alebo neblog o tom čo milujem,teda okrem samej seba)

Sedím pri compe a čučím do blba.Na tom by nebolo nič zvláštne,je to moja obvyklá činnosť.No pri tom čučení do blba mi už asi po 20x hrá tá istá pesnička ut of reach.Počúvam ju a pripadá mi,že sa zbláznim.Z toho ako mi chýba vzrušenie z nových vecí.Bože nech už sa niečo deje.Nenávidím stereotyp.Vlastneexistuje neičo čo ja nenenávidím?hmmm čokoládu.Tú milujem vždy a za každých okolností,teda ak to nie je tá hnusná polská.A tiež milujem pelendreky.Lenže nemožem ich jesť.Teda môžem ale v normálnom množstve.Čiže nemôžem bo ja ich vždy musím zožrať aspoň 30.Potom ma bolí hlava.Presnejšie trieska mi v nej mozog.Aspoň niekedy som si istá že ho mám.A ešte milujem vodu.Ale iba ak plávam alebo som v nej len tak naložená ako uhorky v kyslom náleve.Nenávidím vodu v súvislosti s umývaním hlavy.Dredy forever

A milujem rozhovory mojich spolužiakov,for example:
Boris daj mu daj mu!!!Komarovi zasranému!
Cingi mám ho!
Boris ty si ho zabil,ja som ho len omráčil po chrbte,ale preboha ty si ho zabil!!

A milujem učitela fyzyky nie nie som na dôchodcov.Milujem ho ako autoritu kedy som vlastne naposledy bola na fyzyke?neviem.Ale kedže ma nikdy nezapisuje tak ho proste musím milovať.
Balej:Kto chýba??
žiaci rocházková
Balej:zase nám nikto nechýba

Pán profesor rešpekt

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu