Spoveď môjho srdca

Na začiatku boli len obavy,
ja a ty, a či sa nám to podarí.
Tak vyberme si cestu, ktorou ísť,
v návode z knižnice je vytrhnutý list.

V ten chladný januárový deň,
ja nesmelo som pošepla len,
daj mi ruku, kráčajme dvaja,
veď niečo krásne nás dvoch spája.

Modlila som sa, aby každý deň,
bol nikdy nekončiaci sen.
Čarovné to leto bolo,
a pre mňa veľa znamenalo,
že niekto vie mať ma rád,
v tomto svete plnom zrád.

Vždy mala som sa kam vracať,
v živote prestala sa strácať.
Veď čakalo ma to najviac, čo mohol si mi dať,
ja potrebovala som len vrúcne objať.

Všetky svoje tajomstvá som ti zverila,
lebo vždy nekonečne som ti verila,
o to viac ma mrzí, že som ťa stratila.

Čosi sa stalo, čosi sa zmenilo,
a túto rozprávku na črepy rozbilo.
Nechcela som ťa stratiť,
no za šťastie treba platiť,
láske sa treba strániť,
ak milujem a chcem ho chrániť.

Tú chvíľu milióntykrát ľutujem,
no dnes viem, že stále milujem,
a preto len šťastie ti prajem.

Raz budeš šťastný, to viem,
ale nie som mnou! Nesmiem!
Ja nedokážem sa ti pozrieť do očí,
aj preto, že zem sa príliš točí,
toľko vecí by som ti povedať chcela,
kiež by som len smela...

Ale jedno povedať ti musím,
je to ťažké, no skúsim:
žiadneho chlapca, ba ani seba,
som nikdy nemilovala tak ako teba.
Preto prosím, prepáčiť si skús,
že dala som ti zo mňa kus.

Prepáč, že povedala som, čo som nemala,
že mnohokrát som ťa sklamala.
Prepáč, že nevedela som povedať,
aké krásne je ťa milovať.
Prepáč, že som sa správala,
akoby som ťa nepoznala.

A teraz hoc so sebou bojujem,
zo srdca Bohu ďakujem,
že som teba stretla,
doniesol si veľa tepla,svetla,
do života môjho,
s každým dotykom srdca tvojho.

A keď sa mu budem raz spovedať,
budem musieť úprimne povedať,
že najväčší hriech je teba stále milovať
a i tak na teba len z diaľky pozerať...





(P.S. venované niekomu kto mi ukradol srdiecko ()

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu