Ostrov

Preberáš sa na ostrove. Ostrove, ktorý nepozná farby. Všetko je v ňom čiernobiele. Si celý krvavý a doráňaný, avšak plný nádeje, že sa odtiaľ dostaneš. Najskôr sa len rozhliadneš navôkol. Neďaleko teba leží vysielačka. Skúšaš, či sa dokážeš s niekým spojiť, ale neúspešne. No napriek tomu neprestávaš veriť. Premýšľaš. Snažíš sa nájsť dôvod, prečo si sa tu ocitol. Pamätáš si, kým si bol predtým. Prehrávaš si postupne útržky z tvojho života a nedá ti to pokoj. Všetko má svoj dôvod. Nedarí sa ti to pochopiť a tak začneš premýšľať, čo môžeš spraviť preto, aby si tu nemusel zostať navždy. Zrazu sa ti zdá, ako by sa s tebou cez vysielačku chcel ktosi spojiť, ale po chvíli sa to stratí. Rozžiariš sa a snažíš sa nadviazať spojenie. Nedarí sa ti, ale napriek tomu to nevzdávaš a skúšaš ďalej. Vytrvalosť bola vždy tvojou silnou stránkou. Uvažoval si aj nad tým, že by si šiel ostrov preskúmať, ale nemáš dosť síl, a tak čakáš. Ako plynie čas, tvoja nádej je čoraz menšia. Bojíš sa, že tu uviazneš navždy. Postupne tú nepríjemnú predstavu, začínaš považovať za čoraz reálnejšiu. Už si sa prestal snažiť hľadať spojenie cez vysielačku. Vravíš si, že aj tak to nefungovalo. Stále je však v tebe niečo, čo ti vraví, aby si neprestal. Nejaká časť teba verí, že existuje cesta von. A tak čakáš a čakáš...

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu