Niekedy uz aj ja stracam pojem o realite. Naozaj sa chcem takto pretvarovat do konca zivota? To rozhodne nie!
Ale ukazat im, Vam, hocikomu, moju skutocnu tvar-to by mozno bolelo. Nie zrovna mna, ved ja viem, kto som. Ale mojich priatelov, najblizsich, by mozno prekvapilo, co sa skryva za tym usmevom.
Ano, je pre mna lahke zabudnut na to zlo, ktore sposoboju mne, a ktore sposobujem ja. No len na chvilu. Obcas ma to dostane... Vtedy bez slov,a len so vzlikmi sedim na posteli.
Preco to robim? Preco takto ublizujem mojim priatelom? Nuz, toto je ozaj jedina vec, ktoru si neviem obhajit. Niekedy s ana moju hlavu vznasaju obvinenia, ktore niesu az tak celkom pravdive, ale ja ich prijimam a ospravedlnim sa. No ten, kto rozsirule klamstva, si neuvedomuje ake jazvy zanechavaju tieto nezmyselne hadky.
Ale ak to vie, ak si co ilen dokaze predstavit, co sposobuje-tak je to asi psychopat, ktoremu robi radost nicit prychicky ineho cloveka.
A mozno som aj za takyto psychicky trening rada. Do zivota ma to snad zoceli.
pfuu... tak ty si to docital/a az do konca? Gratulujem , dakujem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár