„Klop-klop! Lili vstavaj! Uz je sedem hodin, nestihnes skolu.“ Zaklopala na Liliinej izbe jej mama.
„Jasne...“ zamrmlala Lili. No ked o chvilku pozrela na hodiny, bolo na nich 07:15 a to uz by bolo slusne keby vysla z postele. Hodila na seba nejake tricko, dlho ho neamla na sebe. Vytiahla zo skrinky rifle, umyla si zuby... A sla na autobus.
„Koniec decembra, a ziadny sneh... to nieje fer.“ Opakovala si Lili cestou na zastavku. Celkom zamyslena kracala, ked zrazu vrazila do dopravnej znacky.
„Au! Do riti! (povedala nieco ine, co sa sem nehodi)“ skrikla Lili od nastvatia, no nie celkom od bolesti.
Bola velmi smutna. Rano si nasla v mobile spravu na Smolabooku.
„Prepac Lili... ja viem ze ma chces.. dlho.. ale.. musim ti povedat jednoznacne NIE co sa mna tyka.. Nehodili by sme sa ku sebe, je mi to luto. Prepac, nebud smutna.“
„Co!? Dobre citam? On mi po roku povie, ze ma nechce, a mysli si, ze nebudem smutna? Tak to je na omyle..“ Lili sa z oci zacali sypat slzy. Velke, take tie krokodilie.
Prisla do skoly, este stale so slzami stekajucimi po tvari. Bolo tesne pred zaciatkom hodiny, tak sa ani neprezula.
Vosla do triedy. Vsetci boli v triede, no nikto nebol na mieste. Nacoby aj boli? Ved v Liliinej triedej e bezne, ze ludia este po zvoneni odchadzaju do bufetu a podobne.
„CO sa deje?“ spytala sa Zuza ked uvidela v Liliinych ociach smutok.. „Lukas?“ pokracovala..
„Nie....Matus..“ zavzlykala Lili, potom pokracovala.... „On mi po roku povie, ze nema zaujem...prvy krat citim,ze je to definitivne. Netusim, co s tym zrobit..“
„Lili, opet ti vravim-nechaj to tak. Radim ti, riad sa srdcom, ale niekedy treba rozmyslat ci urcite veci maju vyznam..“ trochu Zuza poucila Lili.
„Co jej je?“ spytala sa Maja Zuzy.
„Neries..spytaj sa jej, ked bude chciet, povie ti.“ Namrzene ju Zuza odbila.
„No, pochybujem ze mi neico povie, nic mi uz nehovori. Absolutne netusim co by jej mohlo byt...“
„Dobre, tak to neries...“ bez nalady ju Lili prerusila... pocula co Maja vravela, tak jej to na nalade nepridalo.
Do triedy vosla ucitelka. Vsetci stichli. Do uplneho ticha skrikol Matus akesi slovo. Nebolo mu rozumiet, ale Lili sa ajtka pri jeho hlase nahrnuli slzy do oci.
Cely den Lili chodila po skole ako bez duse. Na chodbe ju zastavil a objal byvaly frajer Zuzy.
Zuza bola tiez trochu smutna, hoci mala tiez uzasneho priatela. No citila, ze chce byt s byvalym. Bola ako medzi dvoma mlynskymi kamenmi.
Lili citila cely den trapenie. Najviac vtedy, ked jej pohlad zbehol na Matusa...tie jeho oci. Tolko krat uz tuzila aby sa pozerali len na nu, aby jeho usta vraveli slova len pre nu. Su to len tuzby.... nesplnitelne... Raz uz sa sice splnili, no vsetko bolo len klamstvo. Tuzila po uprimnosti, chcela ju citit v kazdom dotyku, pohlade...
No ako hocikedy inokedy, Lili zisla na um len jedna veta- „Chciet je pekne, krajsie je mat...“ mat tu uprimnost z jeho strany...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
bondulka
11. 2.febuára 2012 21:45
trochu obveseľ ten príbeh
Napíš svoj komentár