Pribeh o nej: cast 4

Prave pozerala telku, ked jej zazvonil mobil. „Kto to moze byt?“ pomyslela si, ved kto by jej volal o osmej vecer?
„Lili, ahoj, prepac, ze vyrusujem, to som ja Rudo. Mohla by si ist von? Povedz mame ze ides vyvencit Saru...“
„Ahoj Rudo. No dobre, pockaj, za 5 minut som dole.“ Hlavou sa jej vyrili myslienky....“preco prisiel? Nestacilo mu, ze mi pokazil den tou jeho zmysluplnou esemeskou?“
Rychlo sa obliekla, vzala psa a zisla dole pod branu.

Rudo ju objal. Len tak tam stali v objati, nevedela si to vyvetlit.
„Na, chces? Este fajcis?“
„Nie, diky. Uz nie, mama mala dake podozrenie. Hm....Tak teda preco si prisiel?“
„Len tak. Snad nemozem?“ pousmial sa na nu usmevom, do ktoreho sa kedysi zalubila.
„Mozes.“ Prikivla, no v duchu mu to vycitala. Nechcela zazit to sklamanie, kvoli ktoremu bola velmi dlho na dne.
Prechadzali sa asi pol hodinu, ked zrazu Lili zazvonil mobil. „Musim to zdvihnut...“ povedala, no Rudo ju prerusil „nie, nemusis, pockaj...“ dal jej pusu! A ze aku!
Lili ho odtlacila. „Co to robis?“
„Prepac, neviem co to do mna voslo...“
„Musim uz ist, to bola mama...ahoj, a maj sa. Pozdrav Kika, nech niekedy pride aj on....“
Odisla bez objatia. Nevedela, co si ma mysliet. Ved dobre vedel, ze ho mala rada...viac nez rada...vtedy na to kaslal. Teraz, ked sa konecne dostala z toho sklamania, ktore prezila, si len tak pride on. Ako velky pan sa jej chce zase votriet do zivota.
„Nie-Dakujem! Dalsie sklamanie nechcem zazit....“ pomyslela si Lili.

„Tieto pondelkove rana ma raz zabiju!“ skrikla Lili v kupelni. Jej svetlo hnede vlasy stali dupkom, cela bola akasi rozhadzana. Cim to je? No predsa tym, ze v noci nespala. Nedokazala zaspat pri pomysleni, co sa stalo vcera vecer. Ta vytuzena pusa predsa prisla. Skoda, ze az po takom dlhom case. A hlavne v nespravnom case.
Ked prisla do skoly, uvidela Maju. Nebola tam este Zuzka, tak chvilku sa s Majou rozpravala. „....no a takeho zlateho psa si este nevidela! Neskutocne zlaty bol, len mama povedala, ze mi ho nedovoli. Vraj som nezodpovedna...“
„To je zle. Kedy si to bola v tom utulku?“
„V sobotu poobede. Preco?“
„Len-tak...“
Po chvili prisla Zuzka... „vdaka bohu!“ pomyslela si Lili. Vsetko Zuzke povedala. Ta jej nijako nepomohla-nevedela ako. „Mozno si mysli, ze jednou pusou vsetko napravi...“ povedala Zuzka.
„Ja neviem..Jedine co viem, je ze milujem Matusa. Ruda uz nikdy nechcem vidiet....“
„To bude tazke. Ved ho budes vidat na birme. Minimalne tam. A koniec koncov, on je ten, co vsetko pokazil, nie ty. Jednoducho si ho nevsimaj.“ Usmiala sa Zuzka na Lili. Vtedy vosla ucitelka matematiky do triedy.
„Dufam ze ste sa ucili, o tyzden si dame pisomku!“ poznamenala neprijemna ucitelka...
„Akoby toho uz tak nebolo dost. Este sa aj ucit na pisomku. No co uz, taky je zivot.“ Zamrmlala si Lili pre seba.

Cely den bola Lili s chalanmi z triedy. Vtedy mohla byt co najblizsie ku matusovi. Citila jeho vonu. Ponarala sa do nej znova a znova . Nevedela prestat mysleit na ten bozk. No nechcela si pripustit, ze by mohla k Rudovi nieco citit.

Ved jediny, koho miluje, je Matus.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu