Niekedy bola Lili cela v oblakoch, unesena z kazdej malickosti, inokedy sa zase brodila spinou az po kolena.
Co uz...taky je zivot.
Zivot ti neda to, co chces, lebo to nemusi byt pre teba to spravne. Da ti to, co potrebujes, lebo to je pre teba to najlepsie. A hoci to Lili dobre vedela, hnevala sa. Na vsetko, na vsetkych.
Rozhadana s jednou z najlepsich kamaratiek, sa uchylovala k najhorsim veciam.
Prestavala chciet zit.
Bez neho... zit s nim, bez neho umriet.
To si myslela. A mylila sa. Zivot je krasny, ajked nie zdy je taky, aky chceme aby bol.
„Ahoj..Lili, prepac, je mi to velmi luto. Nehnevaj sa na mna. Mne len na tebe velmi zalezi. Viem, robim to aj ja, ale na to kaslem. Pre mna je hlavne, aby si bola v poriadku TY!“
„Zuzka, ja viem. Myslis to dobre. Ja len..ze uz mam po krk toho, ako mi kazdy vrvai, co by som mala a co nie. Som si vedoma toho, ze to nieje spravne, ale mam po tom skvely pocit. Urcite to poznas...“
„Hej poznam. A inak sa mas ako?“
„No stale rovnako...“
„Hej viem, prepac, hlupa otazka. Nesla by si cez vikend von?“
„Co ja viem, ci budem musiet strazit Emu. Ak si fotrovci naplanuju svoj program, tak si mozem akurat tak handry fajcit.“
„Ved zajtra na birme sa dohodneme. No idem ja spat, uz je pol jedenastej, tak.. ahoj“
„Papa“
Lili mala konecne aspon trochu pokoj. Vedela, ze so Zuzkou je to uz v poriadku. V ich kamaratstve sa casto objavuju hadky, no vzdy sa nakoniec obijmu, a vsekto je v poriadku.
Takisto aj s Marinou. Lili a Marina su tie najlepsie kamaratky. Nie dlho, ale su si site tym, ze to bude na dlho.
A toto Lili dava aspon nejaky pocit bezpecia. Pocit, ze ma dvoch ludi, na ktorych sa moze s hocicim obratit.
Rano v pondelok prichadza Lili vysmiata od ucha k uchu. Pri skrinkach sa stretava so Zuzkou.
Obijmu sa....
„Mojaaa prepac!“ zasepka Zuzka.
„To je v pohode....jeeej nove rifle, pekne!“
„Ooo dakujem. Ideme do triedy, ci chces daco z bufetu?“
„No predsa 3bitku. Mam neskutocnu chut na cokoladu!“ tuzobne poznamenala.Pokracovala: „Na slovinu si sa ucila?“ a tymto skazila pekny pocit z rana. Nevadi....
V triede uvidela Matusa sediet na konci triedy zahladeneho do dispeja mobilu. Asponze tak...
Keby sa jej pozrel do oci, videl by vycitky, no zaroven nehynucu lasku, ktoru k nemu este vzdy citi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár