Ráno sa človek prebudí. Ťažko sa stáwa. Pozrie won oknom. Pod mrakom. Jesenné počasie. Malinko mrholí. Zima. Lístie už opadlo. Holé stromy, ukazujú tiché prázdno. Izba je prázdna. Si tu sama. Úplne sama. Ideš do školy. Trochu zmeny. Dúfaš, že sa to zmení. Nemení sa to. Stále si sama. Prečo Ti všetko ide tak ťažko, na nič sa nemôžeš sústrediť ? W ruke držíš mobilný telefón. Čakáš. Dúfaš. Letmé wýkriky do tmy. Občas sa ozwe jeho tiché zwonenie. Prečo to kedysi stačilo, a bola si šťastná? Prečo to teraz nestačí? Utekáš zmorená domow. Do prázdnej izby. Celý deň bol ťažší než obwykle býwa. Hľadáš, čo si nenašla. Dúfaš, w niečo nemožné.
Chýba ti. Tak strašne ti chýba.
Aj keby bol človek akokoľwek silný, po určitej dĺžke odlúčenia, padá. Srdce krwáca. Ťažké kwapky bolesti napĺňajú kalich až po okraj. Tomu sa nedá ujsť. Zwláštny záwoj melanchólie halí človeka. Nedá mu pokoj. Pred očami sa mihajú tie najkrajšie zážitky, keď sme boli spolu. Ako sme sedeli na Tvojej posteli a dlho do noci sa rozpráwali. Ako sme sa po wečeroch prechádzali.A teraz si tak ďaleko. Tak weľmi ďaleko. Dnešná noc bude ešte weľmi dlhá. Najradšej zaspať wšetku tu bolesť. Nejde to. Možno wyčerpaním telo nakoniec samo upadne do milosrdného spánku. A príde nowý deň a wšetko bude opäť hrať žiariwými farbami. Možno, snáď.
Bože, prosím, pomôž mi. Pomôž nám, ktorých srdce plače. Napĺňa smútok a samota.
Prosím, uč nás w láske rásť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
malucqa
24. 2.febuára 2007 22:38
krasota..velmi pekne
3
také niečo môže výjsť len z duše, ktorá to naozaj prežíva...súcitím s tebou :´-(
4
peta uplne s tebou suhlasim ale ked sme sa rozpravali hovorila si ze si neveriaca tak co toto ? Bože, prosím, pomôž mi. Pomôž nám, ktorých srdce plače. Napĺňa smútok a samota.
Prosím, uč nás w láske rásť.
Prosím, uč nás w láske rásť.
5
je uplne krasne ale naozaj to vymyslas ty???..sry ale je to take umelecke
Napíš svoj komentár