Pýtam sa listou stromov, či sa niečo deje
Ticho šuštia, nevadí im prázdny zmätok v nás
Všetci niekam utekajú, kričia : „Nemám čas!“
Krehké srdce unavené, z tých miliónov miest
Užasnuté nad krásou plánov, tých jedinečných ciest
Vážne máme všetko, čo sme naozaj chceli?
Keď sme ani lásky stromček umierať nevideli
Láska je dar najcennejší, čo dostali sme zhora
Počúvame dookola, stále, zas a znova
A pritom len sťa vánok čo hladí lístky stromov
Zabúdame na to všetko, i kde je náš domov
Tam, kde je moje srdce, tam na mňa čaká
Utriem jej slzy, veď aj ja sám som plakal
Čo príroda nezvláda, v tom láska pomôže
Listy zas zelené. Ďakujem Ti, Bože
Aj keď raz opadne lístoček stromu
Veď on zas vyrastie v láske a v Bohu
A my dvaja naveky budeme spolu
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ixka
20. 2.febuára 2007 13:54
pekne
2
Prepáč nechcem byť drzý
"Utriem jej slzy, veď aj ja sám som plakal"
na obrázku máš leva , nie levicu .(
Ináč , má to perspektívu
naozaj pekné .)
"Utriem jej slzy, veď aj ja sám som plakal"
na obrázku máš leva , nie levicu .(
Ináč , má to perspektívu
naozaj pekné .)
Napíš svoj komentár