Bola chladná noc, sedela som na posteli vo vykúrenej izbe no aj tak som cítila, že mrznem. Nemo som pozerala na okno, ktorým prenikalo do izby mesačné svetlo. Bola som rozhodnutá. Zbalila som si všetky veci, ktoré som mala s Lukášom spoločné a zabuchla za sebou dvere.
S Lukášom sme sa poznali veľmi dlho, no nikdy sme si nemysleli, že my dvaja sa dáme dokopy. Stalo sa to v jeden večer, keď ma zachránil pred úchylom v bare. Sedela som na barovej stoličke a zrazu ku mne prišiel podnapitý chlap a začal mi dávať neslušné návrhy a obchytkávať ma. Dala som mu značne najavo, že nemám záujem, ale on stále otravoval. Našťastie tam bol aj Lukáš, ktorý si to všimol a hneď mi pribehol na pomoc. Tváril sa, že je môj priateľ a hneď chlapíkovi vysvetlil, nech mi dá pokoj. Bola som mu neskutočne vďačná. Za vďaku som ho pozvala na drink. Ako tak pri mne sedel, prebehla som si ho očami. Mal mohutnú postavu, krásnu tvár a prenikavé oči, ktoré zo mňa nevedel dostať. Nikdy som ho takto nevnímala a trošku ma to vyľakalo. Ale čím dlhšie sme sa rozprávali a spoznávali, tým viac som mala pocit, že tento chlap je stvorený pre mňa.
Ako čas plynul, nebol z toho žiadny úlet, ale začali sme spolu žiť. Prenajali sme si trojizbový byt, Lukáš zarábal ako automechanik a ja som bola čašníčka v blízkom bare. Keď už sme mali strechu nad hlavou, rozhodli sme sa založiť rodinu. Pokúšali sme sa o bábätko približne 2 roky. Jedného dňa som mala zvláštny pocit, kúpila som si tehotenský test a spravila si ho. Položila som ho na umývadlo, sadla si na wecko a čakala. Čakala a stále čakala. Od nervozity som si okusovala nechty. Nevydržala som to a musela som sa pozrieť. Boli tam dve čiarky. Taká šťastná som asi nikdy nebola. To šťastie, ktoré ma zaplavilo sa nedalo ani opísať. Hneď som brala telefón a volala Lukášovi ,že sa nám to konečne podarilo. Bol taký šťastný, až mu od radosti spadol telefón a moje prvé myšlienky boli, že odpadol, no našťastie sa po chvíli ozval. Pribehol domov hneď ako sa mu dalo, vystískal ma, vybozkával.
Prešli dva týždne a prišla tá noc, na ktorú nezabudnem. Lukáš ma zobudil s plačom, vraj krvácam. Odkryla som sa a uvidela som krvavú plachtu. Celá som bola krvavá. Rýchlo som zobrala nejaké veci, stihla som sa len prezliecť a rýchlo sme nasadli do auta smerom do nemocnice.
Sedeli sme v čakárni. Ja a on. Už vtedy som cítila, že sa vo mne niečo zlomilo. Muž, ktorý ma po celý čas držal za ruku, mi bol zrazu taký vzdialený. Stála medzi nami obrovská priepasť. Bála som sa. On pozeral nemo do steny. Potom vstal. Pozrel sa na mňa a povedal: ,, Laura, prisahám, že nech sa deje čokoľvek, nikdy ťa neopustím. Sľúb mi to aj ty.“ Nemohla som. Po tvári sa mi kotúľali slzy, strach mi zvieral hrdlo. Objal ma.
To čakanie mi pripadalo ako večnosť. Konečne sa otvorili dvere na ambulancii: ,, Nech sa páči, poďte ďalej,“ pozval nás dnu doktor. Vyšetrenie prebehlo v poriadku, no to čo nasledovalo vo mne zlomilo všetku nádej.
Sadli sme si na biele kožené kreslá. Na stole ležali papiere s výsledkami. Doktor niečo hovoril, ale moje myšlienky mi zahltili akékoľvek receptory vnímania. Vírili mi hlavou, odchádzali a za nimi sa vynárali ďalšie a ďalšie. Doktor sa striedavo pozeral na mňa a na neho. Pripadala som si ako pred popravou. Ale najskôr si ešte vyberie jedného z nás. Jednou vetou ho umučí na smrť. Jeden z nás tu umrie. Potom vzal do ruky papiere. Sledovala som pohyby jeho rúk. Boli také pokojné. Pozrela som sa na tie moje. Triasli sa. Doktor začal čítať. Potom to prišlo. Vyslovil moje meno. Ďalej som už nevnímala a jediné, na čo som sa v tej chvíli zmohla, bol žalostný plač. Myšlienka, že Lukášovi už nikdy neporodím dieťa, ma zabila. Zabilo ma to, doktor ma zabil!
Psychicky som sa zrútila, strávila som rok v psychiatrickej liečebni. Všetko na mňa dopadlo tak strašne silno. Vzdala som sa muža, ktorý ma miloval celým svojím srdcom. Možno s ním by som všetko zvládla, no to sa už nedozviem, pretože som odišla, hoci som mala zostať.
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
willbebetter
18. 2.febuára 2015 12:17
toto bola tusim jedna z nasich maturitnych tem. a ja osobne si myslim, ze pri takomto zadani by som sa viac sustredila na to rozpitvanie toho, co by mohlo byt keby si zostala...lebo ty si napisala pribeh ktory sa odohral pred tym zlomom a potom na konci len sucho skonstatujes ze "to sa uz nedozviem lebo som odisla hoci som mala zostat" a nic k tomu. ziadne rozvitie myslienok, preco si mala zostat, co mohlo byt etc... cize z mojho skromneho laickeho pohladu to moc dobre nie je.
2
Presne toto sme tiež mali na strednej
Súhlasím s @1...moc sa prpleš v minulosti, pre toto nie je podstatné, ako ste sa zoznámili, rovno môžeš povedať, že Lukáš je tvoj manžel a ísť k veci. Celý čas riešiš tehotenstvo, pointu témy zabalíš do jednej vety... Skôr by som to možno, keď už chceš takto, opísala tak, že po prvom potrate si toho chlapa opustila, lebo si si myslela, že to je v ňom, potom pri inom, už nie takom dobrom mužovi zistila, že to bolo v tebe, alebo také čosi. Ale asi by som do práce do školy nechcela písať o krvácaní a tak (btw myslím že slovo úchyl nie je vhodné tiež)
Akože ten príbeh je použiteľný, len sa viac sústreď na pointu
Ja som toto písala z pohľadu kocúra, ktorý mal mačaciu frajerku, ktorá bola kotná, ale on to nevedel, lebo mal piči a nepočúval ju a radšej išiel niečo zožrať, a ju medzitým zrazilo auto.
Súhlasím s @1...moc sa prpleš v minulosti, pre toto nie je podstatné, ako ste sa zoznámili, rovno môžeš povedať, že Lukáš je tvoj manžel a ísť k veci. Celý čas riešiš tehotenstvo, pointu témy zabalíš do jednej vety... Skôr by som to možno, keď už chceš takto, opísala tak, že po prvom potrate si toho chlapa opustila, lebo si si myslela, že to je v ňom, potom pri inom, už nie takom dobrom mužovi zistila, že to bolo v tebe, alebo také čosi. Ale asi by som do práce do školy nechcela písať o krvácaní a tak (btw myslím že slovo úchyl nie je vhodné tiež)
Akože ten príbeh je použiteľný, len sa viac sústreď na pointu
Ja som toto písala z pohľadu kocúra, ktorý mal mačaciu frajerku, ktorá bola kotná, ale on to nevedel, lebo mal piči a nepočúval ju a radšej išiel niečo zožrať, a ju medzitým zrazilo auto.
4
a mne sa to zas pacilo, ponala si to podla mna z uplne inej stranky a to je super... navyse to je pisane tak uplne antislohovo, co ma tiez zaujalo. co si z toho dostala? pamatam sa, ze my sme raz na slohu mali uplne nemoznu temu "na konci ulice stal mur nasich lasok", som vtedy ani nevedel, ze je to z pesnicky od zbirku a pisal som o vojakovi, co sa vracia domov a zistuje, ze nikam nepatri a hentu vetu som tam tiez pouzil len raz a akoby mmchdm a ucke sa to uplne najvac pacilo
@demoniqangel aj jaa chcem!
@demoniqangel aj jaa chcem!
Napíš svoj komentár