Nevedela som, že to takto dopadne. Že raz budeme popri sebe prechádzať a tváriť sa, že sa nepoznáme. Že sme spolu neprežili tie krásne chvíle, že sa nemáme radi, že jeden po druhom netúžime...
Vždy som bola rada, keď sme boli spolu.
Dokonca aj teraz som, keď ťa čo i len vidím. Mám omnoho väčšiu radosť, keď vidíš ty mňa... dúfam, že žiarliš. Vlastne, nemáš na koho.
Bude dlho trvať, kým na všetko zabudnem. Nechcem na to zabudnúť.
Vlastne, nezabudnem. Presne viem, ako to skončí. Pribehnem k tebe ako oddaný psík a ospravedlním sa ti. Možno ty povieš jedno bezpredmetné "sorry" a budeme sa tváriť šťastne. Budeme šťastní. Budem zapierať všetko, čo mi bude prekážať. Budem to v sebe potláčať, kým znova nevybuchnem. Čo bude tiež moja vina. Ty mi s radosťou povieš, aká som chybná, nedostatočná pre teba. Ja taká nie som
Pred letom bolo všetko fajn. Lepšie, ako fajn. Brilantné, dokonalé, perfektné. No potom sa všetko zmenilo. Odišla som, odišiel si, na miesto mňa si mal JU. Dokonale ma nahradila, možno bola ešte lepšia ako ja.
Teším sa na pondelok. Možno bude plný ignorácie alebo ospravedlnení.
Asi budem naivná a detinská, ale pre mňa to má cenu.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
raisinia
7. 11.novembra 2012 21:44
nik nemá šancu nahradiť ťa...len tomu uver!
2
@raisinia , v tejto chvíli by som to síce potrebovala počuť od niekoho iného
ale aj tak ďakujem, ďakujem...moc!
ale aj tak ďakujem, ďakujem...moc!
Napíš svoj komentár