Hľadám svoju cestu, putujem po poli.
Chcem ju objaviť skôr, než ma Smrtka skolí.
Vidím čepeľ ostrej kosy, jej žiariace zuby,
cítim, že ma ťahá so sebou do záhuby.

Už je neskoro, prosím Ťa, neplač.
Dovoľ mi povedať posledné prepáč.
Všetku tú bolesť, čo som spôsobila,
snáď, aspoň sčasti, si mi odpustila.

O týždeň čakám Ťa na našom mieste,
ak aspoň v spomienkach miluješ ma ešte.
Ja po Teba prídem, na ten ukrutný svet,
pamätaj však jedno, nebude to hneď!
LeYsHaA

 Báseň
Komentuj
 fotka
gothicpoethic  2. 5. 2009 10:05
Nie je to zlé..
Napíš svoj komentár