Videla som uz mnoho veci, ale toto bola sila. Moj profesor. Zasadovy, vzdy spolahlivy profesor Stanford. Odbornik na dejiny, prisny na studentov, s fantaziou ako moja stolicka pri stole. Stala som vo dverach, ruku drzala na spinaci a hladela nan.
, , Slecna Stuartova, co tu robite o takejto hodine? “
On mi vyka? Pred chvilou sedel u mna v spalni, nahanali sme sa cez pol okresu, videl ma visiet tristo metrov nad riekou na strome a on mi vyka? Cela tato situacia mi prisla komicka. Od smiechu som sa prehla, musela som sa opriet. Presla som k laviciam a sadla si na najbliziu.
, , Takze Spiderman vyucuje dejiny? “
Uznavam, nie velmi originalne, ale nic lepsieho ma v danej chvili nenapadlo. Nemala som slov, nemala som myslienky, ovladal ma len smiech.
, , Prepacte, ale neviem o com hovorite. Je Vam nieco? “
Jasne som vedela, ze som v cieli. Jasne som vedela, ze on je ten pan tajomny. Snazil sa zakryvat. Snazil sa ma zmiast. Videl, ze prehral, ale pokusal sa vykrutit. Toto nie. Pozerala som mu do oci, opat sa mi zatocila hlava. Ale nesnazil sa mi dostat do myslienok. Necitila som ziadne narazy, ziadne pokusy dostat sa pod jednotlive vrstvy. Chcelo sa mi spat. Velmi. Zavrcala som. Omamoval ma. Neviem ako sa mu to darilo, ale omamoval ma, alebo hypnotizoval, chcel, aby som zaspala. V mysli sa mi zacali zjavovat prijemne farby, virili dookola, celu ma zahalovali...zaknisalo so mnou, ledva som sa zachytila lavice. Zavrcala som hlasnejsie, mala to byt vystraha. Zdvihol ruky.
, , Vzdavam sa. Vyhrala si.“
Ospalost zmizla, opat som jasne videla miestnost aj jeho. V tvari uz nemal prekvapenie, zmenil sa. Jemne rysy ztvrdli, oci dostali tmavomodru farbu. Celkovo uz nevyzeral ako nas stary dobry profesor, pozerala som na novu osobu. Cakala som, co bude. Ci nieco povie. Cakala som vysvetlenie.
Sadol si o lavicu vedla, zalozil ruky.
, , Pytaj sa.“
, , Hm, len tak? Odpovies mi na kazdu jednu otazku? Po tom vsetko? “
Usmial sa.
, , Bude lepsie, ked sa to dozvies odo mna. Tak sa pytaj, dalsiu sancu uz mozno nedostanes.“
Poposadla som. Skusala som formovat otazky.
, , Takze, kto si? “
Usmial sa, rozhodil rukami.
, , Profesor Martin Stanford.“
, , Nepytala som sa na koho sa hras a aku identitu pouzivas v ludskom svete. Pytala som sa kto si.“
Oci mu stmavli o dalsi odtien.
, , Neviem sa definovat. Som tak trochu z kazdeho kusok.“
, , Si carodejnik? Mag? Upir? Anjel? Tak co si? “
Z hlboka sa nadychol.
, , No, som asi z kazdeho nieco, dalo by sa povedat. Som upir, ale nepijem krv, ani vysuvacie zuby, ani nic podobne. Napriek tomu mam iste...vlastnosti ako oni. Ovladam magiu podobne ako Ty, ale nie som ani carodejnik. Mozno tak temny anjel.“
Mozog mi to nebral. Nemoze byt nieco, co prakticky neexistuje. Vsetko na svete sa da definovat. Vsetko.
, , Ake specialne vlastnosti pijavic mas? “
, , Asi myslis upirov. Nezijem. Srdce mi nebije tak, ako tebe. Nejem, nespim, som mrtvy, az na to, ze sa pohybujem, mozem dychat, ked chcem, ale nemusim. Mozem ovladnut inych. Dokonca mi zostalo zopar vlastnosti ako nalakat potencionalnu obet. Ale slnko mi neublizi, nemusim sa mu vobec vyhybat.“
Prikyvla som. To by sedelo na tu vonu, rychlost, myslienky, silu. Ja som ich dostala do daru, v rodine sa nachadzali jednotlivo a u mna sa na podiv vsetkym skombinovali, inak sa dali ziskat len premenou.
, , Hovoril si, ze si aj nieco ako carodej. To jest? “
Uz som v tom zacinala mat jasno.
, , Ovladam magiu, podobne ako Ty, ale nie az do takej miery. Mozem usmernit niektore zivly, mozem si pozriet buducnost, ale kuzla neovladam. Ani rozhovory so zvieratami mi velmi nejdu.“
Opat sa pousmial.
, , Aha. A tym anjelom si myslel co? “
, , Ze sa snazim tieto vlastnosti vyuzivat na dobre veci, aj ked...“
Zarazil sa. Cakala som, ale zbytocne. Neminil pokracovat, ja som sa zas nemienila vzdat.
, , Aj ked? “
Povedala som, aby som mu dala najavo, ze chcem odpoved.
, , Aj ked nie vzdy mozem robit len to, co by som sam chcel.“
Prikyvla som.
, , Takze si krizenec.“
, , No takto ma este nikto nepomenoval, ale mozno sa to ujme.“
Vyprskol. Nie od hnevu, pobavila som ho.
, , Nemusim dvakrat hadat, co bol otec. Ale rada by som vedela, co bola matka? “
, , Matka bola carodejnica.“
, , Aha.“
Na viac som sa nezmohla. Aspon zatial nie. Carodejnica. Ktora normalna rozumna osoba by udrziavala vztah s upirom? Ktora carodejnica by sa dobrovolne vydavala riziku, ze ju nakazi? A ktora zena by dokazala byt taka hlupa?
, , Moja matka bola z dediny, kde ju kazdy nenavidel za to, ze poznala ine liecenie, ako pustanie krvou. Keby sme boli v Afrike, stala by sa samankou, vazenou osobou. Ale tu, tu ju za to nenavideli, aj ked takmer kazdy k nej chodil na rady. V tajnosti, samozrejme. Otec bol naproti tomu zo silneho klanu upirov, ktori ovladali takmer vsetko, ale chcel vediet este viac. Matka sa im nahodou priplietla do cesty.“
Neprerusovala som ho. Predstavovala som si cely pribeh v hlave.
, , Vzali ju a...presvedcili, aby ich naucila co najviac z umenia jej vlastneho. A moj otec dostal dalsi napad. Experiment. Co vznikne, ked sa spoji clovek a on? Po smrti matky ma vychovavali. Starnem, ale pomaly. Nemam jed, nemam zuby, nelovim, a ked som pochopil, co sa vlastne stalo, odisiel som. Predtym ma vsak zaviazali prisahou im sluzit, ked ma povolaju. Pre istotu. Nemyslim si, ze by skutocne niekedy chceli, aby som sa vratil. Myslim, ze boli radi, ked sa ma zbavili. Chybneho experimentu.“
Trpkost v jeho hlase by sa dala krajat. Vsimla som si, ze sa vyhol popisu smrti jeho matky, ale uz tak bolo prenho tazke vsetko povedat, nechcela som ho nutit. Vstala som a prisadla som si k nemu na lavicu. Opat z neho isla zima. Striaslo ma.
, , Prepac. Mam rad, ked je okolo mna chladnejsie, tam, odkial pochadzam, bolo vzdy chladno.“
Teplota sa citelne zvysila. Chytila som mu ruky. Boli studene. Polozil mi hlavu na rameno.
, , Teraz, ked si tvrdil, ze mas chripku, nemal si ju vsak? “
Pokrutil hlavou.
, , Zavolali Ta? “
Prikyvol.
, , Povies mi dovod? “
, , Teraz nie dievcatko. Dnes nie. Bolo toho na mna vela. Si jedina okrem mojho klanu, kto vie, kto som. Prezival som znovu rodinnu historiu. Prinutila si ma mysliet na veci, ktore som v sebe roky potlacal. Prosim, nechci to odo mna.“
, , Dobre.“
Chvilu sme tak sedeli. Napadalo ma minimalne dalsich sto otazok.
, , Pytaj sa.“
, , Preco si tu? “
, , Myslis prave tu, v tomto meste? “
Prikyvla som.
, , Neviem. Som tu uz par rokov, zatial primalo, aby som sa musel stahovat.“
, , A ako to, ze som Ta nespoznala? Ze si vzdy tak nevonal? Ze si mal iny hlas ako vonku? “
, , Jedna zo schopnosti.“
, , A ja? “
, , Ty si bola nahoda. Chodievam v noci do lesov, ale nie pricasto. Nikdy som si Ta nevsimol, nikdy ma ani len nenapadlo, ze to tmavovlase dievca mi je tak podobne. Vtedy prvy raz, radsej som zmizol. Na nase stretnutie este nebol cas.“
, , A odvtedy? “
, , Odvtedy som si na Teba daval pozor. Zistoval som, co sa dalo, ale ste pridobre chraneni, tak som sa toho vela nedozvedel. Pritahovala si ma. Dalsi tvor, ktory nelovil, ale bol ako selma. Dalsi, ktory mal schopnosti ako ja, len mohol zit.“
, , Obcas si ale neodolal ma navstivit.“
, , Nie, obcas nie. Musel som ta vidiet.“
Chvilu sme mlcali. Mal pravdu, na jeden vecer toho bolo vela.
, , A o mne nechces vediet viac? “
, , To teraz nie je dolezite.“
, , Akoze nie? “
, , Uz viem vsetko.“
Jednoduche konstatovanie, ktore vyvolalo lavinu dlasich otaznikov.
, , Aj ked budes dobiedzat, nepoviem Ti to.“
Tak som zavrela usta. Ale nemal vyhrate. Raz mi to aj tak povie. Zase sme chvilu mlcali.
, , Co teraz? “
Zdvihol hlavu, jeho oci boli na urovni mojho cela.
, , Ako to myslis? “
, , No...“
, , Samozrejme, pochopil som.
, , Hej! Odnauc sa mi liezt do hlavy dobre? “
Uskrnul sa.
, , To Ti nemozem slubit.“
, , Takze co teraz? “
Stale sa mi vazne pozeral do oci.
, , Zit dalej svoje zivoty.“

, , A preco si sa so mnou dnes lucil? “
, , Pretoze som Ta uz nemohol vidiet.“
Au. Zase ta bolest pri srdci a kontrmelec v zaludku. Oci sa mu rozsirili, oboma rukami mi chytil tvar .
, , Nie, je to presne naopak ako to vidis! Nechcem Ta ohrozit, nechcem, aby sa Ti nieco stalo, si este mladatko, si prilis...prilis...“
Chcela som vediet co prilis som, pozerala som sa nan a uvedomovala si, ze vsetko sa akosi rozmazava.
, , Nie...neplac prosim...“
Nepomohla som si. Svet okolo bol zrazu tak zly, ani som nevedela preco, nevedela som, co sa to deje. Vedela som len, ze tento muz chce odo mna odist a kazda ciastocka mojho ja to odmietala...
, , Ach dievcatko...“
Zaregistrovala som este, kym sa jeho usta spojili s mojimi.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
sakura53  26. 11. 2009 21:38
aaa kráása
Napíš svoj komentár