Len tak si ležím na posteli, nohy mám ukryté pod perinou. Hlavu mi podopiera malý vankúšik a zrak upieram na notebook. Nečakám, že sa stane niečo výnimočné, len som dnes príliš lenivá na to, aby som dokázala robiť aj niečo plodné. Sledujem každý kúsok žltých stien, žltej deky, žlto - oranžových vankúšov, žltých obliečok na perinách a kvietkovaného koberca. A ťukám... Ani vlastne neviem prečo, len blúdim dnes neobyčajne prázdnou mysľou. Pohrávam sa s nejednou myšlienkou, ale ak ju chcem náhodou zvečniť, náhle je preč.
Dnes asi nemám svoj plodný deň. Dnes som len bábkou v predstavení, som schránkou vnímajúcou okolitý svet, ale neschopnou absorbovať jeho krásy a vône.... Dnes som len pozorovateľ.... Skúmam ostatných, ale nemám silu rozpitvávať svoje vlastné vnútro... Som unavená....
Ostať ležať v posteli by bolo najjednoduchšie ale myseľ mi to nedovolí a pobáda ma k činu.... A preto odchádzam, opúšťam svoje lenivé ja, utekám zo seba zmyť tú nehoráznu drzosť mrhať vlastným životom....
Vstávam, uhladím deku, vankúše, odložím notebook.... Pomaly sa zberám, aj keď tuším, že sa ešte vrátim. Ale nie teraz, nie hneď.... Teraz pôjdem hýčkať a rozmaznávať moje srdce prítomnosťou lásky.... Až kým moje ja opäť neožije....

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár