Mala som prácu, po ktorej som vždy túžila a mohla som vďaka nej navštíviť miesta, kam by som sa pravdepodobne za iných okolností nikdy nedostala. Obchodná zástupkyňa prestížnej firmy, vždy dokonale upravená, s vyberaným slovníkom a excelentnou vyjadrovacou schopnosťou - to som bola ja. Ale len v práci. Inak ma vystihovali pojmy ako nespútaná, žiarlivá, no milujúca, s hlavou kdesi v oblakoch.....
Cesta sa mi zdala dlhá, nevedela som sa dočkať pristátia. No nakoniec sa z nudnej cesty lietadlom stal celkom príjemný rozhovor s mladíkom sediacim na sedadle vedľa mňa.....
Bol milý, takmer stále sa usmieval a vždy mal plno otázok, no mojim odpovediam sa snažil za každú cenu oponovať, hoci vedel, že sa nemýlim. Akoby nechcel aby naša konverzácia upadla kdesi do bodu mrazu a ticha.....
"Bratislava" zajasalo mi srdce, keď nám mladá a sympatická letuška oznámila, že budeme pristávať. Slušne a s vtipom som sa rozlúčila s mladíkom, no cítila som, že pri odchode neustále upiera pohľad na môj zadok....
Áno, toto bola asi tá časť tela, na ktorú som bola hrdá. A právom. Veď koľko chlapov sa za ním za môj doterajší život otočilo. V duchu som sa zachichotala akoby som mala znovu pätnásť.....
Dobre naladená som vykročila k stráženému parkovisku pri jednej z pobočiek firmy a už z diaľky som vyzerala moje milované autíčko. A bolo tam - moje nádherné biele päťdverové BMW radu 1. Tešila som sa, že si konečne zašoférujem a zároveň pri tom aj zrelaxujem. Kufor som pekne uložila do kufra, sadla za volant a šlo sa.....
Najskôr som si to však namierila ešte do Auparku, popozerať nejaké predražené obchody, keďže v Paríži som príliš veľa času na nákupy nemala. No a čo, že letisko je na opačnom konci Bratislavy.....
Konečne som dostatočne uspokojila chtíč po nových vecičkách pre seba i pre priateľa a tak som sa mohla vydať, kam inam ako domov. Jazdu som si užívala ako nikdy predtým, pootvorila som okno, zapla obľúbené CD s výberom zbožňovaných pesničiek a nechala sa unášať tam, kam som vedela, že patrím....
Bolo päť hodín popoludní, keď som konečne zaparkovala pred panelákom. Panelák nie je síce žiadny luxus, ale nateraz nám to stačí. Keď sme sa do tohto bytu asi pred 5 rokmi nasťahovali, celý sme ho prerobili podľa vlastných predstáv. Bol síce trojizbový, ale jedna izba slúžila ako pracovňa, pre nás oboch....
Otvorila som vchodové dvere a pomaly som sa s kufrom za sebou došuchtala k výťahu. Ledva som sa tam zmestila, cítila som sa ako sardinka v konzerve, no ten, kto by ma videl by sa určite dobre pobavil. Som totiž expert na faux paus. Výťah zastavil na mnou navolenom siedmom poschodí, vystúpila som štýlom "Otváram dvere zadkom".....
Teraz už sa len stačilo prehrabať v kabelke a nájsť kľúče. "Tadáá, mám ich!" a už som v ruke víťazoslávne držala zväzok kľúčov so srdiečkovým príveskom....
Nebolo zamknuté, čo ma mierne šokovalo. Priateľ sa predsa vracia z práce o šiestej. Ťažkú hlavu som si z toho ale nerobila.....
Vošla som, vyzula topánky na opätku, ktoré mi snáď už aj prirástli k nohám a zamierila do obývačky. Cez pootvorené dvere na spálni som na posteli zbadala priateľa ako spí. Otvorila som ich a zostala stáť, dívajúc sa na jeho pokojný výraz v tvári. Nechala som ho spať.....
Všade bol dokonalý poriadok, akoby sa na môj príchod svedomito pripravoval. Zašla som do kuchyne, otvorila chladničku, ktorá bola takmer prázdna, z čoho mi bolo jasné, že nielen ja som mala náročné dni, a vytiahla som krabicu s džúsom....
Prešla som do kúpeľne, čo najrýchlejšie som zo seba zhodila oblečenie a vhupla som do sprchy. Tentokrát to nebola "šup, šup, rýchla sprcha", ale nechala som každý kúsok môjho tela hýčkať kvapkami vody. Mala som pocit, že zo mňa zmývajú únavu, že prebúdzajú vo mne všetky zmysly a že keď konečne vyjdem zo sprchy, transformácia z naškrobenej zástupkyne na živelnú babu bude dokonaná....
Cesta z kúpeľne smerovala potichučky do izby po čisté ležérne oblečenie. "Keďže je leto, dám si kraťasy a tielko." hovorila som si sama pre seba a už som ich aj vyťahovala zo skrine.....
Opäť som opustila izbu, nasmerovala som si to do kuchyne a snažila sa z toho, čo som našla urobiť nejakú dobrú večeru pre seba aj pre milovaného. Stála som pri sporáku a opekala slaninku a párky na panvici, na linke už ma čakala zeleninka a
chlebík. Na krku som ucítila teplý dych a po chvíli aj jemné bozky. Bol to on....
Pravdepodobne ho zobudila omamná vôňa, ktorá musela omámiť zmysly aj susedom niekoľko poschodí pod nami....
Stál za mnou, jeho ruky hladili celé moje telo, jeho oči sa ma nevedeli po tak dlhej dobe nabažiť. "Nebodaj som ti chýbala." provokatívne som sa zasmiala. "Ešte ako." konečne niečo povedal. Pomaly si ma otočil tvárou k sebe a venoval mi bozk. V očiach som mu zbadala túžbu. Túžbu bozkávať ma, dotýkať sa ma a najmä túžbu vlastniť ma celú....
Bez slov som súhlasila. Nie je predsa nič lepšie ako slastné milovanie na kuchynskej linke. Krásne a vášnivé - také bolo jeho privítanie.....
Nakoniec sme boli nútení objednať si pizzu, keďže slanina medzitým stihla zhorieť. Pritúlili sme sa v obývačke pred telkou a vychutnávali prítomnosť toho druhého...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
michellka
16. 5.mája 2010 21:44
klise ale krasne
Napíš svoj komentár