Nič nerobím len tak ležím . Stále iba ležím . Ani nestojím ani nesedím . Ležím .
Klik.
Odrazu na obrazovke je ten krásny svet talentovaných ľudí čo si mi kedysi ukázala .
Čítam.
Najprv básničky potom moju top rubriku.
Vpravo hore.
Svietiš tam ty . Svietiš .. a stále si online .
Čítam tvoje blogy.
Najprv jeden a potom všetky .
Slza .
Pomaly sa kĺže po mojom líci až kým sa nedostane k perám . Pomaly cítim jaj slanú chuť na jazyku . Je ako spomienka na ten pomalý deň . Deň ktorého pointa boli tepláky ( trafené a úplne postavené na hlavu ) ale ten deň nebol o teplákoch ale o rukách ktoré sa držali a nechceli sa pustiť .
Pocit .
Poviem ti novinu mám city , ktoré ma teraz zožierajú . Najviac ma trápi to akú nedôveru som v tebe spravil .
Koniec.
Neviem či si to prečítaš alebo nie . Ani neviem čo by som ti povedal keby sa ti mám ospravedlniť lebo ... Vlastne viem .. s tebou som si vždy myslel že môžem mať všetko a preto som chcel asi zamachrovať keď som povedal to čo som nemal ( lebo to čo som povedal bola kreténska blbosť ) . A mrzí ma to že len kvôli mojej blbosti je to tak ako to je . Viem že ubehol dlhý čas . No ja som sa na chvíľu zastavil až teraz . Viem je neskoro no dúfam že aspoň na kúsku svojej duše dokážeš odpustiť .
Prepáč .. je slovo čo sa ASI minie účinku ale dúfam že Mackwrep neodmietneš
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
vyslo to? prijala?
Napíš svoj komentár