Bojim sa, ze jedneho dna sa zobudim a uz sa vlastne nezobudim us tu nebudem. Svoj zivot nenavidim az tak ze ho milujem. Newiem si predstavit jeden den bez vsetkeho co milujem aj nenavidim aj bez skoly. Viem ze to znie hlupo ale mne chyba banda tych redardov v triede. Som na kazdeho nahnewana ked nieco neurobi aj ked to urobi.Vsetko je take zvratene,niekedy cchem umriet ale zaroven cchem zit. Nenavidim svojich rodicov, ale newjem si predstavit co by som robila keby tu neboli. Nenavidim mnoho ludi ale co by som robila keby tu neboli? S kym by som sa hadala. Zivot mi uz ukazal ze si mam niekoho zacat vazit skor ako odide. Nie az potom ked je uz prec aj ked ho mam rada ake neda sa to vratit aby som sa vtedy spravala inac. Zivot ma naucil (knihy ma naucili) pozriet sa okolo seba a zistit co vsetko mam,lebo niekto nema ani tolko.Z vody co sa v nej sprchujeme jediny krat by sa jeden stat v nej okupal cely, ale aj laska. Podla mna neexistuje ale predsa vjem ze tu je a citim ju. Je to vsetko take nezmyselne a hlupe.
Nenavidim ten kazdoden stres to kazdodene nahananie za niecom co aj tak nedobehne , nenavidim to vecne cakanie na nieco co nikdy nepride...nenavidim tie prebdete noci , ked rozmyslam co by bolo keby bola obloha zelena a traba modra, ked rozmyslam co som spravila zle...ked rozmyslam co cchem vlasne v zivote robit..vzdy sa dostanem k myslienke ze necchem z tohto sveta odist len tak cchem tu nieco zanechat nieco dokazat. Je to vsetko take hlupe ale musela som to niekde napisat takze necakam ze by ste to citali

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
iriska  16. 1. 2008 20:42
Nie je to hlupe..moja ja ta chapem. Taketo pocity som zažila a občas aj zažívam. Od každeho začiatku tvojho riadka až po koniec dalšieho riadka - vidím v tom samu seba, ktorá sa tiež nad tým istým zamýšla...
Napíš svoj komentár