Čakala som kým naložia veci. Išli sme asi 10 minút autom na letisko.Keď sme zastali a vyšli z auta dal foter neakému človeku kľúče od auta a my sme šli k nášmu osobnému lietadlu. Nemuseli sme dlhé hodiny čakať na letisku a ešte sme nemuseli milion krat prejst cez kontrolu. Proste sme tam rpišli, nasadli a užaj leteli. Hneď ako sme sa usadili ja som si pustila mp3 a počúvala som hudbu. Väčšinou cesty som aj tak prespala.
Zobudila som sa až keď sme pristávali.Hňeď ako sme vystúpili zlietadla ,oslepili nas záblesky milionov foťákov, no my sme pokojne prešli popri nich, zatiaľ čo reportéry nám kládli kopec otázok.Nastúpili sme do dlhej limuzíny kt. nás mala odviesť do hotela. Cesta trvala niekoľko minút a už sme stáli pred obrovským hotelom. Ujček stojaci pred ním hneď pribehol k ocovi ,podal mu ruku a niečo mu hovoril. Potom sa otočil ku mne a premeral si ma od hlavy po päty.
-Welcome to Austraia,-povedal akokeby som bola niečo menej ako on.
Potom sme ho všetci nasledovali. Na recepcií nám dali karty od izbieb a mňa už nebolo. Zase ten istý stereotyp, pomyslela som si. celé dni zatvorená sama vhotelovej izbe. Niekto zaklopal, otvorila dom dvere a tam stala čašníčka s jedlom.
-Mam vlastne jedlo nemusite my nosit,-povedala som azabuchla som jej pred nosom dvere skor ako stihla namietat. Mala som svoje musli tycinky. Na nich som žila posledne mesiace. Občas som si dala nanuk, ale nič iné mi nechutilo. Nikoho netrápilo že nejem, mňa už vôbec nie. Len tak znudy som sa prechádzala po izbe. Pozrela som von oknom, na oblohe jasne žiaril mesiac. Prišla som bližšie a až vtedy som si všimla aký mam výhlad.
Oceán, bol tam len šíri oceán. Nikdy som to nespravila ale vtedy hej. Vybehla som z izby a bežala som preč z hotela. Pri východe ma spoznali SBS-kári.
-Kamže kam?-spýtal sa mam SBS-kár a chytil ma za ruku.
-auuu,-vykríkla som lebo ma chytil tam kde som mala najviac jazvy.-Čo sa vy do toho staráte, moja vec,kamidem,-skrýkla som a z celej sily som mu dupla na nohu. Kým sa spamätal už ma nebolo.
Obehla som celý hotel a už som bola na pláži. Dosť ťažko sa tam chodilo lebo sa mi nohy zarývali do piesku, no mne to bolo jedno. Na celej pláži nikto nebol tak som si sadla do piesku a vyzula Vansy. Voda mi jemne obmývala nohy. Bola som po prvý lrát šťastná že som v Austrálií. Nikdy v živote som enbola nikde na pláži ,lenže na túto ma niečo ťahalo.
Len som tam sedela, pozerala na oceán a rozmýšľala o ničom, čo bolo dosť čudné, pretže žvyčajne som filozofovala o všetkom možnom. Bolo úplne ticho, bolo počuť len šum oceána. Proste nádherné miesto pre mňa, najme v noci. No očividne nielen pre mňa. Trochu som sa otočila a vted yosm ho zbadala. Sedel niekoľko desiatok metrov odo mňa. Malé čierne klbko. Sedel tam a díval sa.Chlapec. Jeho čierne vlasy vlasy mu padali do očí. Jeho jemné ruky niečo držali. Mal mikinu hoc bolo teplo. Jemný teplý vánok sa nám obom pohrával s vlasmi. Jeho dlhé čeirne rifle boli až po kolená mokré no jemu to neprekážalo. sedel tam tak sám a taký smutný. Chcela som prísť k nemu apovedať že všetko bude dobre a pritom ho objať.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
supergirl0006
6. 1.januára 2008 21:11
jej to je krasne ja s toho nemozem bude aj pokracovanie???
2
páči sa mi to pokračovanie čím skôr!
a ked môžem, technická poznámka odseky oddeľuj čiarkou pre ľahšie a estetickejšie čítanie
a ked môžem, technická poznámka odseky oddeľuj čiarkou pre ľahšie a estetickejšie čítanie
Napíš svoj komentár