-Necchem sa do toho miešať,ale keby som bola ona,cchela by som aby si bol šťastný a nie aby si sa trápil sa kôli mne.Mimo chodom ja som Lili.
-Ja som Denni teší ma,-povedal a podal mi ruku.-Mimochodom,ty si tunajšia?Ešte som ťa tu nevidel.
-Nie, bývam tu v hoteli, ale to ťa asi nebude zaujímať,-povedala som a zahľadela som sa na oceán.
-Nie, naopak,kľudne rozprávaj,-povedal mi a ja som mu začala o mne rozprávať.Samozrejme vynechala som maličkosť typu že sme bohatý a moj otec je prezident.A ešte taku drobnosť že telesná bolesť je pre mňa potešenie.
Chvíľu sme sa ešte rozprávali a potom som odišla do hotela. Rozlúčili sme sa letmým bozkom na líce a on ešte ostal sedieť na pláži.
-Denni,Denni,Denni,Denni,-hovorila som si celou cestou do hotela.
V izbe som šla rovno ku oknu,Denni ešte stále sedel napláži. Ja som zapla hudbu a zalahla do postele, dokonca s úsmevom na perách.
-Mladá dáma,-zobudila som sa na fotrov krik.Keď som rozlepila oči uvidela som ich aj s matkou sedieť na gauči.
-Takto sa správa k personálu,-začal,-že im trieskaš dverami pred nosom a SBS.károm stúpeš po nohách?,-povedal a začal polhodinovú prednášku ako sa správať k personálu. Žiadne výčitky kôli tomu že somnejedla, že som šla v noci von. Ich trápilo iba to , ako som sa správala. A to sa nazývajú rodičmi.
Keď konečne odišli prezliekla som sa,dala som si zopár musli,pozerala som telku,kreslila,písala a robila všeličo možné.Veľmi "zaujímavý" deň.
V noci som sa zobudila na to, ako mi lúč mesiaca osvetloval izbu. Automatikcy som podišla k oknu a uvidela som chlapca s tými najkrajšími očami na svete-Denniho. Nemusela som sa prezliekať, lebo som zaspala v rifliach a tričku. Len som si natiahla mikinu, rozčesala vlasy a dala som si do nich veľkú čiernu mašlu. Kartu do izby som dala do vrecka a už som trielila preč,modliac sa aby mi SBSkári dali pokoj.
V pohode som prešla okolo nich a potom okolo hotela. Denni stál na konci pláže. Keď som stála pár metrov za ním prehovoril.
-Už som sa rozhodil a ty mi pomôžeš,-povedal a ja som podšla bližšie k nemu.Úplne prirodzene mi chytil ruku.
-Tak idem na to,-povedal a trocha silnejšie mi stisol ruku, poto, hodil prívesok do oceána ako najďalej vedel. Opatrne som sa na neho pozrela a uvidela som tu nekonečnú bolesť v jeho očiach. Nezvládla som to a silno som ho objala a on mňa tiež. Bolo to také silné a nežné zároveň. Ešte nikto ma takto neobjal.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
supergirl0006  19. 1. 2008 14:41
jej to je pekne uz sa neviem dockat pokracka
Napíš svoj komentár