aspoň si to myslel
no stale ho tajne vabi tuzba
a rozmysla ci zbytocne neodisiel
Každá spomienka bledne
naša fotka stráca rám
výnimočné city sú všedné
prvý darček je zrazu krám
Nepoznam spravodlivost,
a neznasam beznadej,
citim tu horkost
nas pribeh uz nema dej
Zažínať plamienky spomienok
hľadanie lásky zo všetkých síl
kto chce na víťazov stupienok
Stačí mať oči otvorené
nebojovať so zubatou sám
uvidieť viac ako len tiene
starým obrazom dať nový rám
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tooriginal
12. 3.marca 2010 19:00
No neviem či je to po prozaickej stránke dobré, a ako by ti to ohodnotili ostatní, ale mne to príde presne k moje nálade a možno aj mojím trablom. Takže, super, páči sa mi
Napíš svoj komentár