8.hriechov- 5. hriech Žiadostivosť

Tak Katuška moja máš tu ďaľšiu kapitolku a táto je aj pre Marečka Užite si ju...
PS: prepačte za ten koniec Slušný ľudia nemusia vedieť čo sa dialo a našim BIRDZ-svinkám to sdelím na skype

Žiadostivosť

Úsmev na tvári mladej vlokolačky prezradzoval, že deň jej 26 narodenín sa vydaril. Celý deň trávila s kamaratkou na okraji temného lesa a pozorovala obyčajných smrteľníkov ako prechádzajú okolo a napriek tomu ona a mladá upírka ostávajú nepozorované.
,,Ľudia sú važne slepý´´polemizovala a zaujato pozorovala mladého chlapca, ktorý šantil na lúke s malým dieťaťom.
,,Občas´´začala upírka ale vzápetí sa odmlčala
,,...občas si hovorím, že chcem byť ako oni´´ dopovedala Katie a vzápetí sa pobúrene chytila za ústa akoby povedala tú najhoršiu nadávku na svete.
Červenovlasá vlkolačka sa na ňu iba povzbudivo usmiala. ,,To isté si hovorím už niekoľko rokov.´´
Obidve dievčatá sa rozosmiali.
Chlapec, ktorý doteraz šantil na lúke sa unavene posadil a malú sestričku posadil vedľa seba.
,,Harry a existujú vily?´´spýtala sa maličká odovzdane a pozrela smerom k lesu.
,,Stav sa, že odpovie nie´´ zasmiala sa Lilly a ticho počúvala ďalej rozhovor.
,,Ale áno´´kývol hlavou chlapec a tiež uprel zrak tam, kde jeho sestrička ,,a jednu aj vidím´´
Lilly s Katie si vymenili šokované pohľady, keď sa pri nich chlapec pristavil
,,Dobrý deň dámy a čo vy tu? Takto samé pri tomto hrôzostrašnom lese?´´
Vlkolačka s upírkou si vymenili vševraviace pohľady.
,,Skôr sa pýtame čo ty tu?´´ hovorila Lilly odmerane a chladne ale Katie ju zarazila.
,,Tak ty veríš na víli?´´spýtala sa.
,,Bodaj by nie, keď mám dve pred sebou´´odpovedá chlapec.
Lilliana sa iba kruto vysmeje a mrkne na svoju kamarátku.
,,A ako vieš, že niesme trebárs démonky alebo horšie upírky?´´spýtala sa Katie.
,,Na rozprávky neverím´´zasmial sa opäť Harry
,,Potom sa nemáme o čom rozprávať´´ odbiloa ho vlkolačka a odtiahla svoju kamarátku hlbšie do lesa.
,,Počkajte! A stretneme sa ešte niekedy?´´zakričal chlapec
,,Iba ak spln bude bezpečný´´zasmiala sa Lilly skôr pre seba, lebo chlapec tomu aj tak nemohol chápať a zmizli hlbšie do lesa.
.............................
O dvanásť dní na to mesiac prestúpil do svojej najvedšej fázy a spln desil nejedného obyvatela lesa, ktorý ostával vo večerných hodinách mimo príbytku.
Mladá budúca kráľovná sedela na vysokom konári košatého dubu a upierala svoj zrak na veľký mesiac, ktorý pomaly svojím čarom menil jej najlepšiu kamarátku na čosi, čím by ona určite nechcela byť.
,,Víly, víly vylezte!´´ozvalo sa zrazu lesom a vlkolak pod konárom sa strhol tak ako upírka sediaca naňom.
,,Och bože´´zakliala Katie, keď zbadala obrys chlapca ako sa k ním pomaly blíži.
,,Blázon´´skrýkla zúfalá upírka a skočila na zem presne oproti vlkolakovy.
Ten zavyl, postavil sa hrozivo na dve nohy a ohnal sa po mladej dedičke trónu.
,,Lilly prestaň´´ prosila ju zúfalo aj keď vedela, že vlkolačka nezareaguje.
Chlapec už stál obdaleč a zhrôzou pozoroval ako sa čiernovláska uhýba obrovskému červenému vlkovy,
,,Bež!´´skrýkla naňho no on sa ani nepohol, škovaný výjavom, ktorý videl.
,,Tak bež sakra!´´ kričala ešte zúfalejšie a rýchlo sa vyhýbala čoraz frekvenotovanejším útokom vlkolaka.
,,Ale... ale...´´zakoktal sa ,,nenecham ťa tu s tým vlkom!´´
,,Bež to nieje vlk....bež´´zvreskla naňho už naštvane. Neznášala tú povrchnot smrtelníkov.
Harry sa iba zúfalo rozhliadol, než sa však stihol spamätať niekto ho popadol za ruku a ťahal hlbšie do lesa.
Zrazu dobehli k starej, opustenej drevenici a dvere za nimi buchli. Už iba bolo počuť tupé narazenie vlkolaka na dvere, škriabanie a vzápetí kamsi odbehol.
,,Si...si v poriadku?´´vykoktala zo seba upírka.
Chlapec nemo prikývol.
,,Už nikdy nelez do lesa počas splnu!´´skrýkla naňho naštvane, keď popadla dych.
,,A ty si tu čo robila?´´nechápal
,,Ja tu bývam! Ale ty si sem vliezol bez príčiny´´
,,Ja? To vy ste povedali, že sa uvidíme cez spln!´´
Katie zakrútila rozhorčene hlavou ,,Ja nie! To ona´´ukázala na dvere
,,Ona?´´
,,Áno! Tak čo ešte stále neveríš na upírov a vlkolakov?´´zasmiala sa kruto.
,,Ona...ona je vlkolak?´´
Katie iba odvrátila pohľad k zadebnenému oknu a mlčala.
,,Pýtal som sa ťa na niečo!´´ tkrýkol na ňu rozhorčene a otočil ju násilím k sebe.
Vzápetí však šokovane odskočil. Katie planuli oči červenou od zlosti a jej špičáky sa leskli v mesačnom svite.
,,Hovorí sa...´´začala pomaly a pristupovala k Harrymu čo najbližšie ,,...že spl ukáže vašu pravú tvár! A to nielen u vlkolakov.´´ Pomaly bezmocného chlapca pritlačila k stene a pozrela mu do hnedých očí.
,,Ale...ty, ty si upírka?´´vykoktal
Katie nechápala jeho pomalé vedenie. Bolo to až príliš jednoduché.
,,Čo myslíš?´´ odpovedala mu otázkou.
,,Že je to fuk´´odpovedal a pomaly ju pobozkal na krvavo červené pery. Katie sa nechala viesť jeho pohybmi a pomaly ustupovala od steny, čím nechávala chlapcovi voľný priestor na útek.
Nevyzeralo to však tak, že by Harry mal niekam utekať, či sa snaď báť
Pomaly jej rukou zašiel do havraních vlasou a pritisol si ju bližšie čím docielil intenzívnejší bozk.
Katie mu dovolila preskúmať každý kút jej úst a pomaly ho navigovala k potrhanej pohovke, ktorá bola asi jediným zachovaným nábytkom v miestnosti.
Iba sa uškrnula nad tou iróniou.
,,Vieš, že tu budeme musieť stráviť celú noc, než zapadne mesiac?´´spýtala sa zrazu.
,,Mne to niak neprekáža´´zamrmlal Harry a pomaly ju položil na mäkké sofá.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu