Láska
Mladá upírska dedička stála na okraji tmavého lesa a rozhliadala sa. Všetci prítomný na ňu upierali slzavé, smutné pohľady.
Rozmýšlala, čo by mohla ešte než odíde do zabudnutia urobiť. Nechala za sebou tak vela zlého a iba kúsok dobra. Za ňou ostávali spálené mosty, polámané srdcia, uplakané vlhké oči a smutné tváre.
,,Dcéra moja´´pristúpila k nej jej matka ,,nezabudni, že aj keď spravíš čokolvek tvoje upírie srdce ostane nevždy také, aké je. A práve pod srdcom sa zrodí nová nadej´´
Katie jej slovám vôbec nerozumela. Akoby aj mohla? Bola ešte dieta, ktoré bolo nútené príliš rýchlo dospieť a rozhodovať sa.
Posledný krát pobozkala matku a uprela zrak na kammenú tvár svojho otca.
,,Choď si, už nebudeš viac Michová, keď dokážeš milovať. A ešte k tomu smretlníka!´´
Iba si povzdychla, k tomuto nemala čo povedať.
Zrak zablúdil k jej sesternici. Blondatá démonka tám stála z rukami spokojne v bok a usmievala sa. Akoby aj nie, keď dostane to, čo chcela? Dostane trón!
,,Predtým....predtým než odídem´´ začala. Hovorila pomaly a hlas sa jej lámal. ,,Chcem učiniť ešte jedno-posledné rozhodnutie´´ Podišla k vlkolačke, ktorá sa držala obdaleč, akoby do sprievodu nepatrila. Sprievod upírou a vlkolačka. Kto to kedy videl?
,,Lilly bude mojou nástupkyňou na trón´´prehlásila rohodne a vzla vlkolačku za ruku.
Lilliana na ňu vrhla udivený pohlad ale úprimný úsmev jej priatelky ju presvedčil.
Panovník a Katiin otec už, už otváral ústa, aby jej to zatrhol ale tu ho uzemnila jeho manželka.
,,Dobre dcérka. Ako len ty povieš.´´
Katie posledný krát pozrela na všetkých prítomných a vykročila preč z lesa na lúku. Nikto nešiel za ňou a kráčala úplne sama k hraniciam mesta. Šla pomaly, akoby si vychutnávala tie posledné chvíle, ktoré môže prežiť ako upír.
,,Počkaj´´ozvalo sa za ňou. Katie sa otočila a zbadala udýchanú Lilly ako beží za ňou.
,,Chcem byť s tebou.´´
Katie jej pokynula aby kráčala vedla nej. Pomalým, priam smútočným pochodom našlapovali obidve na mäkkú trávu a držali sa za ruky. Lilly tiekli horké slzy po lícach a pevmne stískala priatelkynu dlaň. Konečne došli na miesto. Bola to malá, opustená kaplnka na kraji mesta. Zmrákalo sa a Lilly uprela zrak hore.
,,V meste je vela svetiel. Tam už neuvidíš Siriusa ani inú hviezdu´´prehovorila zrazu.
,,Ja viem ,drahá, ja viem´´pravila jej na to mladá upírka
,,A v meste je vela rozruchu. Tam už nebudeš počuť to krásne ticho pred búrkou´´ pokračovala vlkolačka.
,,Ja viem ,priateľka, ja viem´´ odpovedal znova.
,,A v meste sa už nepohráš s raráškom, ani nezajazdíš na jednorožcovi´´ hovorila dalej
,,Ja viem ,láska, ja viem´´
,,A keď budeš žiť v meste už sa budeš báť vstúpiť do lesa. Nebudeš pod ocharanou starého kúzla´´
,,Och Lilly! Ja toto všetko viem. Nerob mi to ešte tažšie prosím. Mám ťa strašne rada ale musím to urobiť pre seba, preňho a pre moju lásku´´ aj upírke vyhrkli slzy a privinula si vlkolačku na hruď.
,,Ach láska!´´prehlásila zrazu Lilly a hladila maldšiu priatelku po vlasoch ,,Tak obyčajná a nezvyčajná. Tak ľudská a predsa tak nadpozemská. A Katie, drahá, vieš, že pre lásku sa deti usmievajú na svet a pre lásku potom rodičia palčú? A vieš, drahá moja, že pre lásku sa zabíja a pre lásku sa umiera?´´
Katie pokývala hlavou ,,Toto všetko ma už láska naučila. Láska ma zmenila. Moje hriešne ja už umrelo. Som schopná konať pokánie za všetkých sedem hlavných hriechov. Som schopná vzdať sa všetkého a som schopná aj zomrieť. Len niesom schopná vzdať sa toho jediného, osmeho hriechu. Nevzdám sa lásky!´´
,,Ach´´posledný krát vlkolačka objala svoju priatelku, než sa otočila a pobrala sa na odchod. Nemohla tam byť. Nemohla vidieť umierať upírie ja svojej drahej, milovanej priatelky.
Katie prekročila prah kaplnky a objal ju nezvyčajný pocit chladu. Jej biela tvár zbledla ešte viac a celým telom jej prešla triaška ale vykročila dalej. Do nosa jej udrela pálivá vôňa svätenej vody. Pokojne, priam akoby sa ani nedotýkala zeme, kráčala k malému oltáru za ktorým už stál kňaz s Harrym. Ešte posledný krát sa otočila a zahliadla už iba siluetu vlkolačky, ktorá sa pomaly strácala na obzore zo zapadajúcim slnkom. Horké slzy hriechov jej spadali po snehobielej tváry a lemovali červené pery keď poklakla pred oltárom a uprela zrak na obrovský mosadzný kríž na ktorom vysel ukrižovaný Ježiš Kristus.
,,Aj on to spravil pre lásku´´opakovala si sama pre seba ,, pre lásku k bohu´´
Kňaz k nej pomaly pristúpil a začal odriekať čosi v latinčine, čomu upírka nevenovala pozornosť. Z očí jej tiekli horké slzy a spomínala na všetky nádherné chvíle, ktoré prežila.
Až keď ju kňaz vyzvla aby vstala mu začala venovať svoju pozornosť a s obavami sledovala, čo sa stane. Bola jej zima, bola jej neskutočná zima...
,,Pater noster qui es in cćlis,
sanctificetur nomen tuum.
Adveniat regnum tuum.
Fiat voluntas tua
sicut in cćlo, et in terra.
Panem nostrum quotidianum da nobis hodie,
et dimitte nobis debita nostra,
sicut et nos dimittimus debitoribus nostris.
Et ne nos inducas in tentationem
sed libera nos a malo.´´ odriekal kňaz
,,Amen´´ukončila upírka.
,,Zbavuješ sa tu démona v tebe a prímaś Ježiša Krista hriešna bytosť?´´ prehováral na Katie
,,Áno´´
,,Prímeš ho bez výhrad a budeš ucitevať?´´
,,Áno´´
,,Buď dieťa kristovo hriešnica!´´ Kňaz sa nad ňou prežehnal. Katie cítila ako jej pomaly slabnú nohy a začínajú sa podlamovať. Akoby niečo alebo niekto ťahal jej sušu a snaźil sa ju roztrhnúť.
Kňaz na ňu po prvý krát naprskal svätenú vodu. Chcelo sa jej kričať, no akoby nemohla. Akoby onemela. Cítila, ž sa jej duša rozlomila na dve polovice a tá jedna následne opúštala jej telo.
Polial ju druhý raz. Katie cítila, že sa jej podlamujú nohy a zosúva sa na zem. Tretí krát cítila chladnú a mrazivú svätenú vodu.. Jej upírske ja opustilo jej telo a vznášalo sa k oblohe. Bola slabá s dierou v duši, ktorú nemal kto zaplátať a ani jej láska to nedokázala.
Katie ucítila tvrdý dopad na chladnú, mramorovú zem a potom sa jej zatmilo. Omdlela.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
katkarinka
20. 11.novembra 2007 19:17
Ja sa enviem chovať ako človek
Napíš svoj komentár