Bola sobota večer a ja som ležala v svojej posteli a bezmocne študovali lemi bielej stránky vo worde. Inšpirácia bola tatam a s ňou aj všetky múzi odbehli. Ešte aj vlk sa zlakol, keď oknom prenikol mrazivý chlad a odbehol do najčernejšieho kútu a tam sa schúlil do klbka a zaspal.
Môj vlk si dovolil zaspať!
Bola som tak naštvaná, že som svoj notebook zúrivo zaklapla a ľahla si spať. Toto sa proste nedalo zniesť.
Druhý deň som tak isto sedela za compom a plakala nad vlkom lenivým.
Nechcel sa vrátiť ani dnes. Ani len na tú najkrajší verš Skakespearov sa mi ho nepodarilo vylákať
Minul sa tretí i štvrtý deň a potom prišiel ten piaty.
Šiesty aj siedmi mi pomaly vháňal do očí slzy. Už okolo mňa prechádzala čierna slečna zahalená temným závojom. Bola to tá dlho obávaná depresia a už si mnula svoje dlhé kostnaté prsty. Čakala kedy ma dostane.
Nastal deň osmy a ja som pozerala opäť na tú belostnú stránku wordu. Tá cudná, mravná a provokujúsa beloba namňa vyplazovala jazyk a provokovala.
,,Dávno ťa nikto nepopísal,čo?´´spýtala som sa smutne a biela strana stále provokovala. Depresia teraz sedela na mojej posteli vedla mňa a ticho ma pozorovala. Znervozňovalo ma to. Zaborila som tvár do rúk. Nechcela som už nič vnímať ani cítiť. Depresia ma dnes už dostala. Pozrela som sa posledný krát na môjho vlka, ktorý ma ticho pozoroval z kúta, než som prepadla hlboko do náručia depresie.
Zrazu mi niečo šedé preletelo cez oči a zastavilo sa nadomnou v bojovnej pozicii. Môj vlk sa vrátil!
Pár krát zavrčal na tú zlú depresiu, ktorá sa tak zľakla, že zobrala nohy na plecia.
Vlk sa poslušne zosunul pri moje nohy a ja som ho vdačne pohladkala po šedej rozcuchanej hlave.
Ďubol ňufáčkom do monitoru a ja som začala ťukať do čiernej klávesnici.


Lahvička inkoustu
ostáva pevne zavretá.
Beloba prázdenho listu
a múza v dverách privretá.

Vlci sa spikli,
zaliezli do kútu.
Básnici ticho vzlikli.
Veď vlci zase prídu...

Ak ste sa dostali až sem a prečítali tento výlev chcem sa ospravedlniť Ive, ktorá netrpezlivo čaká na moj výmel pokračka poviedky už od soboty, Katie, ktorá čaká na ďalšiu kapitlku hriechu a všetkým, ktorý boli v týchto dňoch ukrátený o moje básnické pokusi (možete byť iba radi!!)

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
katkarinka  16. 11. 2007 21:22
Och moja..ale ta specialna p´kapca s * sa ti fakt vydarila
2 
fotka
inkheart  7. 12. 2007 18:47
To s tým vlkom bolo fakt dobré, týka sa to aj mna, tiež mávam také chvíľky. Rada píšem a mám v hlave kopu nápadov, len... asi sa tam dnu dobre cítia, pretože takmer nevychádzajú :p.

V každom prípade, v budúcnosti želám menej vlkov : ).
Napíš svoj komentár