je spomienka, ktorá stále bolí.
Spomínam so strachom
na to, aký sme boli.
Pamätám ako si pod postelou nahánal moj sen.
Celú noc smial sa a láskal moju hruď
A z úsvitom usíňal, keď prišiel deň
zo slovami: ,,Večer ma zasa vzbuď´´
Spomínam na prebdené polnoci,
pod prikrývkou ukrytý.
Sen ušiel do noci,
bol plachý ako ty.
Pamätám si ako mesiac pristal ti
-frak z jeho svitu a viazanka z hviezd.
Len mesiac na tvojom tele v objatí
Nechal si ma do snu vniesť.
Hlúpe, plaché sny!
Utečú hneď-majú náturu vrtkú.
Ostanú už iba prebdené dni,
a rušné noci plné smútku
Jemná a hladká ako vrstva prachu
je trpká spomienka na teba.
A tak vášeň prešla do krachu,
tak ako osamelá hviezda spadla z neba.
Osamelá, spadnutá hviezda moja.
Veď pozri sa, čo si vykonal
Posledné zvyšky nášho sveta ešte stoja
aj keď cit už dávno dokonal.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ciernaruzicka
10. 11.novembra 2007 22:31
toto je fakt krasne..
3
paci sa mi to..Ono na konci lasky chceme vzdy verit tomu.comu sme verili na zaciatku..
Napíš svoj komentár