Uznávam dosť ťažká úvaha na noc ale keď nemôžem spať tak uvažujem. Vlastne uvažujem aj keď nechcem, uvažujem stále. Je to moje prekliatie a moja strata času.
Ktohovie možno je nás takých viac čo len uvažujeme a uvažujeme ale na rozdiel od tohto čísla, ktoré ani nepoznám ja uvažujem celkom zbytočne lebo aj tak robím len unáhlené, rýchle a impulzívne rozhodnutia, ktoré majú potom veľmi zaujímavé následky.
Denne sa stretávam s ľuďmi, ktorí sú ako neriadená strela. Jednoducho živú rýchlo, impulzívne, neuvážlivo a teraz nemyslím na to, že nemyslia na následky svojich konaní ale na to, že im je to jedno. Skrátka je to pre nich ďaleká budúcnosť, o ktorej aj keď by mali neuvažujú.
Potom denne stretávam ľudí, ktorí musia mať vždy plán. A nie jeden ale pre istotu aj dve. Svoj život si bez neho nevedia predstaviť a v skutočnosti aj keď žiadny plán nemajú tak sa tvária, že ten plán majú. Zvyčajne im ten pôvodný plán nevyjde a oni si musia dať tú námahu aby si vymysleli nový plán ale ani to ich neodradí.
Potom stretávam ľudí, ktorým je dobre stále bez ohľadu na to v akej životnej situácii sa nachádzajú. Stále sa majú dobre, ba dokonca ťažia z jednotlivých situácii maximum. Sú v tom dobrý. Vlastne sa občas čudujem sama sebe, že nechcem byť takýto typ človeka. Myslím si totiž, že im je skoro stále dobre. Ale netreba zabudnúť, že výnimka potvrdzuje pravidlo.
Asi najväčšiu skupinku ľudí, ktorých stretávam tvoria ľudia, ktorí nevedia čo ďalej. Snažia sa ísť z kroka na krok, z hodiny na hodinu, z dňa na deň. Snažia sa zapadnúť ale zároveň byť iný. Akokoľvek. Farbia si vlasy na zeleno alebo na modro, sú celý potetovaní, majú pírsingy aj tam kde by si ich bežný človek nikdy nedal alebo sa líšia inak.
Vlastne mnohí z nich už asi aj rezignovali. Už sa možno ani nesnažia byť samy sebou ale ani byť niekým iným. Jednoducho vzdali tento boj z bláznivým ľudstvom.
Na záver musím dodať, že je to veľká škoda, že sa niektorí vzdali možno aj bez boja. Zaujímalo by ma totiž čo sme ešte ochotný urobiť pre tento bláznivý svet. Možno niekto príde s nápadom ako si vymeniť choré končatiny alebo skrátka len príde na to ako spolu žiť a nezabiť sa pri tom...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
rimanka
18. 2.febuára 2010 12:06
hoci na pokročilú nočnú hodinu ťažká úvaha, ale zaujímavá
Napíš svoj komentár