Ľudia sú ako autá. Len miesto kolies poháňajú nohy a volantu hovoria mozog. Niektorí jedinci sa do novej roly natoľko vžili, že už samovoľne napodobňujú klapot motora "brum, brum".
Túlam sa ľudskou diaľnicou a prezerám si karosérie cudzích áut. Idem, idem a stačí jediný úkrok vpravo a zrazíme sa. Keď ja vyrazím z garáže peria, vankúšov a snov včas, minieme sa na rohu záhrady presne o tri minúty, keď nestihnem prejsť križovatkou osudu, už na mňa nepočkáš.
"Haló, pane, máte prasknutú dušu," zavolám na vodiča v čiernej limuzíne. Mám stiahnuté okienko, dovnútra prúdi vzduch a kolesá spokojne poskakujú po ceste kamsi z mesta.
Ľudia sú ako autá. Nielenže tak niektorí spontánne hovoria, ale vozový slovník sa usadzuje v bežnej reči každého z nás. Však posúďte sami, kedy ste naposledy pri šachu povedali "auto-mat!"; keď vám spadne hever na nohu, vykríknete: "auto-bolí!"; pokiaľ je nejaká oblasť priemyslu označovaná za priekopnícku, tak pornografia, ktorá sa už stihla adaptovať aj na túto situáciu neologizmom "auto-erotika".
"Prosím, pomoc, manželke praskla nádrž na vodu," volá nad ránom zúfalý muž na pohotovostný autoservis. Zatiaľ netuší, že bude musieť pristavať ešte jednu garáž. Žena v rýchlosti nanesie provizórnu vrstvu tunningu, hodí do kufra tašku s náradím a zvalí sa na zadné sedadlo.
Ľudia sú ako autá. Jazdia, brzdia, zrýchľujú, skáču, svietia, stoja, zahýbajú, premýšľajú, tankujú, pomáhajú a búrajú.
...sú ľudia, ktorí ľudí ľúbia ako sa ľúbia autá, inak nevedia. Ako máme radi autá? Jednoducho...sme vďační, že nám slúžia, ale staráme sa o nich ako o veci...rýchla nevyhnutná údržba, povšimnutie iba v čase potreby ...ale potrebujeme ich, tak ako potrebujeme auto, lebo nám uľahčuje život...lenže človek človeka by mal mať rád iným spôsobom...toto je ich smola, toto nepochopia.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
ale nepridáš mi nejaký ten auto-gram??