To nemá ani hlavu ani pätu

Tak som konečne videla Tróju. Teda videla som ju už dávno, ale zmienim sa o nej až teraz. Som už taká opozdená. Čo je asi jediná vec, na ktorej sa zhodnem s každým. Vlastne sa dá povedať-napísať, že vo vlastných názoroch sa zhodnem s každým. A o to ide. Aj keď Oto môže i stáť. A stať sa môže, že Oto bude ležať. Ale na tom nezáleží... Naspäť k Tróji. Už ma ani netrápi, že nikdy nepochopím, na čo Trójania potrebovali veľkého dreveného koňa, začínam mať totiž problém s Achillom. Dá sa povedať, že je to moja ďalšia Achillova päta, ktorá mi siaha až k zátylku. Čítajte. Keď Paris trafil Achilla do päty, môžeme povedať, že mu to rukolapne ukázal? To nemá ani hlavu ani pätu. Trochu sa mi z toho motá hlava...

Motala som sa teraz na kurze tvorivého písania. Po mojom vlaňajšom (ne)úspechu s poviedkou, v ktorej hlavný hrdina šteklil tučniaka, a po chladne prijatej sociálnej dráme o pastierikovi oviec, ktorý sa vydal do Baťovian pre nové boty, som sa rozhodla príliš neprovokovať. Takže došlo len na dobrodružstvo o kačičke plávajúcej na kryhe a na drámu štyroch žien a jedného čokoládového koláča. Takže som sa zas tak moc nestrápnila. Naviac sa predo mnou objavila možnosť, zahrať si v divadle (v maske, ale predsa ja). A keďže už asi nikdy nespravím dieru do sveta, čo takto skúsiť JAMU?

Keď už som bola na tom kurze tvorivého písania, musela som začať premýšľať i o tomto svojom reprezentovaní sa v blogoch. (NE)zmyselnosti nestelesňujú romantické ani iné ideály (v skutočnosti sa jedná len o sled jedničiek a núl. Ktoré píše nula? ). Iné blogy môžu vynikať hĺbkou postrehov, vykresľovaním ľudských pováh, či spoločenských problémov. Iné originalitou a veľkosťou... To ja ponúknuť nemôžem, o čom svedčí aj počet pravidelných (to je stále dosť hypotetický obrat) čitateľov. A na počiatku bol niečí koniec (Achillov predsa). No a ešte k (ne)zmyselnostiam. Snažím sa, aby ste mysleli. Pri (ne)zmyselnostiach totiž nemôžete myslieť, že nemôžete myslieť, môžete myslieť, že môžete... Ešte môžete?

Pár nielen mojich, ale aj mojich iných (zase hypotetický obrat, jedná sa o zvera), postrehov. Ak sa veziem v nočnom buse a pozriem sa do okna vpravo, vidím svoju pravú tvár? Alebo ľudia, ktorí nemajú rovnako dlhé obe nohy. Mám o nich hovoriť, že majú kratšiu nohu alebo dlhšiu nohu? No a to sú všetky postrehy, písala som predsa, že mám pár... Tak mi ešte napadá, že viac než odpovede, vypovedajú o človeku otázky. Takže ja asi nikdy nebudem nositeľom informácie. Ale zase nebudem bit(á)... A vy ma prosím nenechajte byť...

 Pseudoblog

20 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu