Od detstva bol život rozprávkou,až po ten osudný deň,keď moje oči uvideli LÁSKU!Teda povedala by som,že vtedy sa mi začala ešte krajšia rozprávka... Samozrejme ŽIADNA netrvá večne a po skončení tej ozajstnej to naozaj pocítime! Prelomila krásne chvíle,rozfúkala bozky,dotyky,slová...ostali iba spomienky a prázdne srdce! Nič iba prázdno! Nechcieť sa znovu zamilovať,lebo by som stratila spomienku z toho najkrajšieho...(niekto to však dokáže,ja nie)!Niekto mi síce povie: "za pokus nič nedáš" skús sa ešte raz zamilovať,ale ako keď moje myšlienky blúdia ešte stále v tom "prvom" svete a ja už mam byť s niekým iným?! Už viac nedokážem vnímať svet okolo seba...čo sa deje,kde a kedy kto čo spravil?! Nevnímam ani seba. Rozpadla sa láska...to krásne ,ale iba SLOVO? Či aj niečo viac?...OSUD bol ku mne krutý a vzal mi to najcennejšie-teba,čiže ŽIVOT!!
Načo žiť keď nieje pre koho a prečo(Sľubujem,že sa budem snažiť,ale keď sa mi to nepodarí...prosím aby aspoň ten kto mal si to uvedomil!) Ďakujem!
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár