Už som sem dlho nič nepridala a aj toto bude len taký výlev do záchoda. Vyliať, vydezinfikovať, vyčistiť kefou, pretlačiť hajzlovým zvonom, doplniť nový toaletný papier s vôňou ruží a spláchnuť. Pozrieť sa či tam nič nezostalo a potom zavrieť dekel a dúfať, že nikto v noci nepôjde na záchod bez svetla s očakávaním, že záchod je otvorený. V tom prípade bude treba vyčistiť aj podlahu.
V poslednej dobe bolo všetko príliš dobré akože taký posledný rok. Posledný rok išlo všetko jak po roztopenom masle. (Alebo ako po lubrikante.) Málo som plakala, bola som fešanda, kopec som si užívala a bolo mi dobre. Teraz sa to trochu posralo. Už to ide ako po tuhom masle po záruke. Chápete, je treba zohľadniť výpočet odporu, alebo nejakej trecej sily. Aj keď pre mňa to najpodstatnejšie je stále fajn. Ale očakávania sa až tak nestretávajú s realitou, len si tak na diaľku kývajú. (Rovnako ako sa ja nestretávam s ,,kamarátmi'' , pretože niektorí ľudia stratili záujem o kamarátstvo, tak mi je z toho smutno, lebo ja by som ten záujem mala. )
Čakala som, že po troche ,,námahy'' príde tá ,,fun part'', ale neprišla. Možno preto, lebo prichádza Českými dráhami, ktoré ustavične meškajú a ďalej ju odosiela Slovenská pošta, ktorá častokrát stráca zásielky. Raz som posielala balík do zahraničia. Na druhý deň pani poštárka zvonila, že mi prišiel balík. Totižto si pomýlila adresu odosielateľa s adresou príjemcu.
Vnútorne som taká nervózna a neviem prečo a neviem ako to vypustiť. Možno by som si mala objednať žumpárov, aby mi vyčistili žumpu.
Vypúšťam to tak, že nonstop jem. (A potom to vypustím na záchode) Posledné mesiace som bola hladná, lebo som bola lenivá uvariť si špagety. Beztak, myslím, že už mi došli všetky morkadely a zjedla som xx kíl špagiet, že ich už viac ani nechcem vidieť. A bolo mi ľúto kúpiť si niečo, lebo by to splesnivelo. A nemala som ani čas jesť. Tak teraz to doháňam, lebo doma máme všetko. Ešte to vypúšťam, že si stále niečo kupujem, len tak pre radosť. Pretože materiálna radosť je tiež radosť. Ale už všetko mám a dochádzajú mi peniaze. Preto dúfam, že ak budem smutná o 5 rokov, budem aspoň veľmi bohatá.
Chcelo by to nejaké oživenie. Jeden pekný deň odreagovania sa. Potrebujem sa resuscitovať. Vyplniť prázdnotu ako vyplniť moriaka na Deň vďakyvzdania.
Keď idem po meste, tak hovorím, že niektorí ľudia sú príliš cool pre tento svet. Prekročili by stupnicu coolovosti až by praskol coolometer. Potom hovorím ešte, že niektorí ľudia sú príliš niečo pre tento svet. Ale už si nepamätám čo. A niektorí sú príliš dobrí .
Záchod
Komentuj
2 komenty k blogu
1
himka
5. 7.júla 2018 17:02
Toaleťáky s vôňou sú zlé pre vilvu!
Napíš svoj komentár