Že bolesť víťazí?
To sa mám už len báť?
Vôkol len čierne obrazy?
Sivé mračná nado mnou,
v očiach boľavý tŕň.
Túlať sa tmou a tmou,
no tak si to zhrň.
Klamal si, nadával, kričal,
lícami stekali falošné slzy.
Prečo si to potom všetko začínal?
Keď teraz všetko zožerú hladní vlci.
Odpusť si tie trápne výmysly,
buď konečne chlap!
To čo si on zmyslí,
musí sa hneď stať.
Končím, je čas oddychu,
bolo toho priveľa.
Zbohom buď miláčku,
i to je pre teba príliš veľa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
6. 3.marca 2011 19:12
trochu slabsie, makaj na sebe
Napíš svoj komentár