- Áno mami?
- Ahoj zlatko, dúfam, že som ťa nezobudila.
- Nie mami!, rýchlo odpovedám.
- To som rada. Ako sa máš? Ešte si u Grace?
- Mám sa fajn, mami. Áno, jasné, som u Grace!, klamala som.
- Skvelé. My s tatkom sa máme tiež super. Naozaj ti nie je ľúto, že si s nami nešla? Na Bahamách je krásne.
- Nie mami. Tu u Grace je mi dobre.
- Dúfam, že ste nežúrovali!
Ó bože. Ak mama niečo tuší, tak som pytli!
- Nie mami, samozrejme, že nie. Nie sme nejaké puberťáčky. Veď mám 14!
- Nie, Channel...
Ach pane bože, ochraňuj ma pred mojou matkou.
- Ale, mami. Naozaj ti hovorím pravdu. Dúfam, že nemáš žiadne pochybnosti. Ani o mne, ani o Grace.
- Ale zlatko, samozrejme, že nie! veď ty už nemáš 14!
Á, došlo mi to. dnes mám narodeniny. Je to síce dosť blbé, že rodičia s vami na narodeniny nie sú, ale ja som mala skvelú party s kamarátmi. Asi...
- Vidíš mami, úplne som zabudla! Predstav si.
- Takže všetko najlepšie k tvojim pätnástym narodeninám, srdiečko!, zamiešal sa do toho tatík.
- Ďakujem vám! Ste zlatí! Fakt...
Spomenula som si, že musím zistiť kde som.
- Ale ja už idem, lebo chceme ísť s Grace nakupovať.
- A nekupujte žiadne somariny. Pá.
- Jasné!, cmukla som do telefónu.
Som v poriadnom maléri. Po prvé, ani neviem kde som. Po druhé, netuším kde sa práve nachádza Grace a po tretie, vedľa mňa v posteli leží nejaká chlpatá noha! Trošku poodokryjem paplón, aby som videla, kto sa tam skrýva. OMG, veď je to chalan - Donovan - , do ktorého som až po uši! Je to druhák na strednej a ja som deviatačka, takže som ani neuvažovala o tom, že sa spolu budeme niekedy zhovárať, nieto ešte spať v jednej posteli. Asi nás do izieb rozdelil hostiteľ a už nemal voľné izby, tak nás dal do jednej. Ale prečo práve do izby s manželskou posteľou?! Fakt by ma zaujímalo, kto túto party organizoval. Asi idem radšej hľadať Grace, tá to dúfam bude vedieť. Zdvihnem sa z postele a zamierim ku dverám. Zrazu niečo zamrnčí. Áh, to je len Donovan. Ale to nie je "len"! Veď on sa zobúdza! Musím odtiaľto rýchlo vypadnúť. Ale uvedomím si, že mám na sebe len nejakú cudziu nočnú košeľu (CHLAPČENSKÚ!!!) a spodné nohavičky. Nevidím tu žiadne nohavice. No čo, budem musieť nájsť Grace takto. Vyjdem z izby a vidím, že som v malom bytíku. Asi nejaký študentský v prenájme. Oproti mne je ďalšia izba. Idem sa tam pozrieť a vidím niekoho úplne prikrytého perinou a leží na gauči. Na posteli je niekto ďalší. Ó, no konečne! To je Grace. Podídem ku nej bližšie a začnem ju jemne prebúdzať. Ona sa iba strhne a spí ďalej, zato ja už strácam nervy. Preto ňou drmnem o dosť silnejšie, načo zo spánku vykríkne a zobudí človeka spiaceho na gauči, zatiaľ čo ona v pohode spinká! Ten človek na gauči niečo hovorí. Ten hlas spoznávam. Je to jeden chalan z našej triedy, Chelder. Nehovorí iba tak niečo, hovorí moje meno. Volá na mňa.
- Áno Chelder? To si ty?
- Hmm... Čo tu robím? Kde to som?, hovorí rozospato.
Zrazu si uvedomím, kde to som. Bola som v Chelderovom byte. Bude sa vám asi zdať divné, že pätnásť ročné decko býva už samé. No Chelderovi rodičia bývajú hneď nad ním, on len chcel za každú cenu vyskúšať, aké je to žiť sám. Tak mu rodičia vyhoveli a kúpili mu tento byt, ktorí mu prenajímajú, aby naozaj vedel, čo je to život. Chelderovi sa to však až na toľko zapáčilo, že tu ostal bývať do vtedy, až kým si nenájde niečo lepšie
- Si predsa u seba Chelder. Vo svojom byte.
Chelder sa poobzeral a prikývol.
- Asi máš pravdu, Channel. Ale čo tu robíš ty - obzrie sa - a Grace?
- No... Ani ja to neviem s určitosťou povedať, no mám taký pocit, že si nás pozval na nejakú party, ktorá mala byť vlastne pre mňa. Mám totiž dneska narodky, ak si nezabudol.
- Ach, áno. Niečo sa mi marí. Ale asi by sme už mali všetkých pobudiť, lebo moji rodičia tu budú čo nevidieť. Pomôžeš mi?
Zamyslenie...
- Ale jasné. Síce by som už mala ísť naspäť ku Grace, aj s ňou, ale rada ti pomôžem.
- OK. Tak poďme na to!
Ľudí sme budili fakt dlho, lebo spali na tých najčudnejších miestach a bolo ich tam naozaj veľa. Teraz už ideme spolu s Grace ku nej domov. Ešte sa so všetkými rozlúčiť - ďalšia polhodinka.
- Jasné, jasné. Ozveme sa.
Ešte ma niečo napadne!
- Chelder! Kto videl Cheldera? Á, tu si.
- Čo si chcela, Channel?
- Ako je možné, že si dal mňa s Donovanom do jednej izby?
Chelder sa už ponáhľa s odpoveďou.
- Viéš...
- Nie, počkaj. To by mi ani tak nevadilo, ako to, že sme spolu spali v jednej posteli!!
- Ale Channel. To bola len náhoda. proste som už nemal voľné izby!, usmieval sa podozrivo.
- Jasné, ale TY si s ním mohol byť v jednej izbe a JA som mohla byť s Grace!
Ani som si nevšimla ako sa hlasitosť nášho rozhovoru stupňuje...
- Hej Channel! Nič som ti nespravil, tak tu po mne nevrieskaj, ako keby som ti zhodil mobil z dvadsiateho poschodia! Proste som vás dal do tej istej izby, nič sa vám nestalo, z nosa vám neodpadlo, tak nechápem čo tu pre boha riešiš!
Zízala som naňho, ako keby spadol z vesmíru. Aj ona už kričal.
- No prepáč! Neviem kto tu teraz vrieska! Keby si mi to bol povedal pred tým, ako si to spravil, teraz sa tu nehádame kvôli takej volovine!
- MILUJEM GRACE!!!
Tí, čo sa na nás pred tým nepozerali, sa teraz pozreli určite. Grace sa vynorí z davu.
- Čože? Chelder...
- Čože?, pridám sa.
- Áno. Je to tak. Konečne je to von!, pozrie na Grace,- Grace... Preto som ťa dal ku mne do izby., otočí sa ku mne,- teba som naozaj dal do jedinej voľnej...
Grace si ho otočila ku sebe.
- Chelder, musím ti niečo povedať.
- Áno ja viem. Ty ku mne nič necítiš, lebo som iba nejaký bifľoš z našej triedy, nie som vôbec populárny a ani moc pek-
PĽÁSK! Grace mu vylepila za ucho a pozrela mu úprimne do očí. Chelder na ňu vyjavene pozeral.
- CHELDER MARTIN!! JA ŤA ĽÚBIM!!
A pred všetkými ho tam pobozká!
Všetci zatlieskajú, aj ja. Som šťastná. Že je Grace šťastná.
No dobre, ale už sa tu bozkávajú dosť dlho!
- Grace! Ideme!, zavelím.
- Jasné šéfe!, zasalutovala.
- Maj sa Chelder, všetci!, zakričím.
- Cmučko, cmučko, Chel!, zacmuká Grace.
Pre Kristove rany! Ona s tým človekom chodí päť minút a už mu dáva prezývku?!
- Cmučko, cmučko, Gracie!, zacmuká Chelder.
Vrrr!
Keď vychádzame z bytu aj ja cítim akúsi zvláštnu radosť. Chelder nemal pravdu. V túto noc sa niečo predsa len stalo...
Už prichádzame do Graceinho bytu. Je to pekne zariadený byt s všelijakými tými serepetičkami. Teda soškami, anjelikmi, srdiečkami, vankúšikmi, atď.
- Čo ti je, Chann? Celú cestu si poskakovala, popiskovala si si "As long as you love me" od Justina Biebera a usmiala si sa na tú kravu, Mirage., povedala podozrievavo Grace.
- Čože? Ja? Vôbec, nič mi nie je. A Mirage som sa pozdravila, lebo sa na mňa usmiala!, hovorím trochu zasnene.
- Ale no tak, Chann! To nebol úsmev, ale smiech. A zasmiala sa preto, lebo si na sebe mala chlapčenskú košeľu!
- Ahá... No to je jedno, teraz, keď som sa jej pozdravila, už to nemôžem vrátiť späť, je tak?
- Ale Channel! Ja tu vôbec nehovorím o tom, ako si sa pozdravila Mirage!
- A o čom teda?
- O tom, že si sa zamilovala do Donovana. Ak sa to dá nazvať zamilovaním, keď sa spolu moc nepoznáte.
- ČO?! Neviem o čom hovoríš... Toto je nejaká nová soška? Pekná!, zahovárala som.
- Chann! Neodvracaj pozornosť! Vidím to na tebe a poznám ťa už dosť dlho na to, aby si ma mohla len tak oklamať,- pozrela na mňa veľkými psími očami,- povedz mi všetko!
Povzdychnem si, usmejem sa a pohodím vlasmi, čo znamená jasné "áno". Grace od nadšenia vykríkne.
- No... Pamätám si iba útržky. Ale viem, že keď nás Chelder dal do jednej izby s jednou posteľou, Donovan povedal, že lepšie to byť nemôže. Potom sme si vyzliekli svoje šaty, obliekli sme sa do pridelených pyžám a ľahli sme si do postele. Začala som sa vykrúcať a on sa spýtal, čo mi je. Ja som sa hrala na nedostupnú, otočila som sa ku nemu chrbtom a povedala som, že nič. Donovan si ma však obrátil k sebe a siahol mi na čelo a povedal - Myslím, že máš trochu zvýšenku! Nepila si dúfam, srdiečko! - Chápeš?! On mi povedal "srdiečko"! A pritom nebol ani nejaký opitý. Ja som mu povedala, že som si dala jedno pivo a že zvýšenku mať nemôžem...
Nachvíľu prestanem hovoriť a predstavím si tú noc...
- NO! Pokračuj!, Grace je celá nedočkavá.
- Grace. Ja som mu vtedy povedala, na čo by som sa asi nikdy neodvážila. Povedala som mu, že to on ma tak rozpaľuje!! On mi povedal, že je to vzájomné! Pritiahol si ma k sebe a začal mi bozkávať krk a prešiel až ku perám. Potom sme v takomto objatí zaspali a ďalej už vieš...
- Oh! Chann! To je úžasné! Takže vy teraz spolu chodíte! Ste zlatí! Niekedy si môžeme dať dvojité rande. Bude to skvelé! Ja a Chelder a ty a Dono-
Nestihne dohovoriť, lebo jej skočím do reči.
- No tak , no tak, Grace! Brzdi! Ja naozaj neviem, či to myslel vážne! Asi si si na to ani poriadne nepamätá! Ja za ním prídem v škole, porozprávam mu tam o svojich citoch a on ma bez váhania odkopne. Takéto sklamanie ja zažiť nechcem! Ak je ti úplne jedno, ako skončí tvoja kamarátka, tak mu to rovno môžeš povedať aj sama.
- Ach Channel, prepáč, nemyslela som to tak! Je mi to ľúto! Ak chceš, pôjdem mu to naozaj povedať! A ak ťa odmietne, nakopem ho a poviem mu, čo si myslím o takýchto namyslených idiotoch, veď vieš, chodila som na karate.
- Áno viem zlatko. No nesmieme to unáhliť. Ak ma naozaj chce, príde za mnou on sám!, odfrkla som si.
Grace sa potmehúdsky usmiala a hovorí:- Jope, takto to má byť! Zachováš si predsa svoju hrdosť! Správne dievča!
- Á... To už je obed? Ani neviem ako to tak rýchlo ubehlo! Poďme niečo zjesť!
- No dobre, ale čo?, povedala Grace, vstala z pohovky a išla sa pozrieť, čo máme.
- Je tu iba kúsok splesnivenej šunky (ble!), dve paradajky a paprika.
- Tak si poďme niečo kúpiť, nie?
Grace napodobnila robotický hlas a hovorí:- Je mi to ľúto, slečna Mackanzieová, ale banka je zatvorená. Buď si niečo zarobte alebo ste v pytli!
Začali sme sa rehotať, ako bláznivé, no potom sme si uvedomili vážnosť situácie a pozreli na seba dôležitým pohľadom.
- Ale teraz vážne Grace, poďme do obchodu! Hneď, aby sme nemuseli ísť večer, keď budeme už naozaj hladné! nejaké peniaze predsa ešte máme, včera som sa pozerala., povedala som prosebne a zároveň trochu prísne.
- Ach! Ale Grace sa nechce!, hovorí Grace detským hlasom.
Nakoniec ju prehovorím a už spoločne kráčame po zasneženom chodníčku. Dnes v noci teda muselo snežiť. Pri tej divokej party som si to ani neuvedomila.
- Chann?
- No?
-Vedela si, že snežilo? Nie je ešte len jeseň? Veď ešte nebol prvý zimný deň, nie?, rozpráva Grace prekvapene.
Ja jej hovorím trochu zasnene:- Aj ja som si to všimla iba teraz. Ale veď ani v počasí nehlásili, že bude snežiť.
- Veď mi počasie nepozeráme, tak čo robíš?, rehoce sa Grace.
Začnem som sa smiať:- No to je tiež pravda!
- Už by sme si mali pohnúť, lebo je mi zima!
- Hej aj mne, poďme!
Keď dorazíme do obchodu, ani živej duše. Pravda, okrem jednej pokladníčky. Pozdravíme sa a ideme nájsť niečo na jedenie. Grace sa pozerala po rožkoch a ja po cereáliách. Potom si ideme pozrieť nejaké ovocie a zeleninu.
- Paradajky, papriky, banány a jablká..., vymenúva Grace,- To by nám malo stačiť, nie?
- No neviem neviem či bude!
- Bude musieť!, zasmeje sa,- Lebo viac peňazí nemáme!
- Asi máš pravdu!
- A v čom?
- Naozaj si budeme musieť nájsť nejakú prácu, brigádu. Lebo z toho, čo nám posiela tvoja mama, asi dlho nevyžijeme!, povedala som vážne.
Ale Grace to vôbec vážne nebrala. Iba sa na tom zasmiala.
- Channel! Nebuď, ako hovorí MatYES, "pruďas"!!
MatYES je náš kamarát z Čiech. Naozaj sa volá Matiáš, ale skúste mu tak povedať! Je s ním fakt zábava. Minule, keď ku nám prišiel na prázdniny, sme spolu vyvádzali také "divočiny", že sa ku nám prišli sťažovať susedia Brownovci. Je to taký zlatí manželský pár a spolu majú asi 320 rokov. Staručká pani Brownová sa volá Margaret a starý pán Brown sa volá Burberry. Vždy som sa pýtala pána Browna, prečo má také, ako by som to povedala?... Á... Zvláštne meno. vždy mi povedal iba to, že pochádza zo zeme, kde uctievajú boha menom Burberry. Pýtala som sa samozrejme, aká je to krajina. On mi to však nikdy nechcel prezradiť... No nič... Vráťme sa späť ku Grace...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár