Už žijem svoj sen...

V bláhovom svete plnom prianí
žijem a cítim dotyk tvojich dlaní.
Vnímam tvoj pohľad, tie tvoje oči,
počujem hlas, čo ľahko sem vkročí.

Sledujem pery, ten boží zjav.
Si skromný, no krásny sťa páv.
V očiach máš žiaru, v hlase lásku,
už nemáš na sebe chlapácku masku.

Ležíme spolu na jemnej tráve.
Tvoje slová sú dávno v mojej hlave.
Vravíš mi "Ľúbim ťa, nechcem ťa stratiť!"
Ja chcem ostať tu, nechcem sa vrátiť.

Otvorím oči, no a ty si preč.
Bolesť sa do mňa vrýva sťa meč.
Plačem a viem, že bol to len sen.
Skutočnosť prišla... Zlovestný tieň.

Prichádza nový deň a ja sa naň len dívam,
popritom o tebe ešte stále snívam.
Celý deň preplačem, no ty si to nevšímaš.
Si ako v mojom sne, no srdce si ukrývaš.

Nastáva noc. Môj raj sa môže vrátiť.
No ja už ťa, láska, nikdy nechcem stratiť.
Pripravím sa na nekonečný spánok,
viečka mi zaviera jemný letný vánok.

Už som späť láska. Už budeme večne spolu.
Že žijúcim bude smutno? Nuž, majú smolu.
To, čo som spravila, je zlé, ja viem,
no ja ťa, chlapec môj, nekonečne milujem.

Už nebudem plakať v životnej chorobe
a budem mať tento krátky nápis na hrobe:
"Tak zbohom všetkým, želám pekný deň.
Ja sa mám skvele, už žijem svoj sen..."

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu