prečo im je málo šancí hojnosti
šancí nájsť v sebe hlboko krásu
a prečo nikdy nepochopia
vnútornú spásu
Padajú tak hlboko
že už ani nevidia ten naoko
svet
ktorý sa stáva skutočným
len pre toho,kto prijímajúc riziko
stáva sa statočným
-no len vo svojej duši
a pri tej predstave čuší
tón hluchý ich životov
ktorý nasiakol už
nezmyteľnou sivotou.
Tak plytká ideológia
lesk obmedzenia a technológia
veď je to len hra
so zatvrdnutou psychikou
tá nová Zem
už nechce srdcia
naplnené lyrikou
pod čiernym prachom
básnici
pochovaní zostávajú
deti stratené
anarchiu milujúce
svoj boj o slobodu
neustále prehrávajú.
A mne bolestná slza
po líci tečie
lebo snehovo krehké
dievčatko vlečie
svoj kufor snov
čo utopiť prišla
má rumenec v tvári
a krivda jej vzišla
do smutných očí
Kto to je?
Len čo sa k jazeru
tvárou stočí,
viem, že tam bude
len mŕtvosť pokoja
a viem, že ten
v deštrukčnom zúfalstve
môžem
v pobodanom srdci
už nosiť iba ja.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ronny
4. 8.augusta 2007 16:33
je to nádherné
Napíš svoj komentár