Kiežby ... venované JEMU...
Kiežby som vedela vynásobiť 2x2,
povedať si, toto nie som ja.
Kiežby som vedela prestať myslieť na teba.

Keď nad tým tak premýšľam, zaľúbila som sa no bez teba.
Kiežby som to vedela,
áno, viem, som zbabelá,
povedať to a začať ti veriť,
môj život do rúk ti zveriť.

Kiežby som ti mohla svoj život dať,
každé tvoje trápenie na seba vziať,
každé prianie rýchlo splniť,
každú bolesť ľahko stlmiť.

Kiežby si mi už sny nekradol,
zavolal ma a k nohám mi padol.
Bolo by to krásne, no nemožné,
ako vieme, tak si pomôžme.

A tak sa opäť so šťastím lúčim,
s tvojou fotkou po nociach močím.
S časom a bolesťou zabúdať sa učím,
dlho to už nevydržím, za to ti ručím.

Jeden z nás sa omylu dopúšťa,
cítim, že šťastie ma načisto opúšťa.
Tá tma, to ticho, tá samota,
zdiaľky len sledujem ako mi dušu zamotá.

Vravel si, že by si sa aj o mňa pobil,
no ešte stále neviem, čo si pre nás zrobil.
Mal si ma vôbec niekedy rád ?
zažila som u teba 2x ten istý pád.

Všetci mi vraveli: " To po čase prebolí",
už je to dávno, ale stále to bolí.
Prešiel už rok, možno aj viac,
a ja len smútim sama so sebou hovoriac.

Je zo mňa úplný blázon.
Vidíš, čo dokážeš jedným razom ?
Opäť sedím takmer nahá v kúte schúlená,
normálny človek by sa ma spýtal či nie som zhúlená.

No ja a normálna ešte niekedy môžem byť ?
Túto otázku sa snažím do pamäte vryť.
Sedím v tmavom tichu a premýšľam,
na studenej podlahe sa zamýšľam.

Zrazu prídem na nový fakt,
asi ťa milujem a je to tak.
Povedala som to len a len tebe,
tak prosím, ďalší sen mi už neber.

Každý raz čo ťa vidím, horím,
pod špinavú zem sa nohami borím.
Každé slovo s nejakou inou ma zabíja,
no ten krásny úsmev novým odhodlaním nabíja.

Chýbajú mi tvoje dotyky a objatia.
Mám ti túto báseň poslať? Nemám ani poňatia.
Túžim len po tebe, po nikom inom,
bývať s tebou a tvojím synom.

Neviem či to príde až k tebe,
no vec, že týmto ubližujem hlavne sebe.
Keďže tebe som už dávno ukradnutá,
v tvojej mysli som uložená ako osôbka zabudnutá.

V mojom srdi aj tak budeš stále,
a viem, že u teba mám aj tak nádeje malé.
Kiežby som už konečne vedela zabudnúť,
na tomto svete bez teba pobudnúť ...

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár