Škatuľkovanie? Nie, len znechutenie zo všetkého, čo vidím okolo seba...

Sú ľudia, ktorí sa mi čudujú, že sedím väčšinou doma na zadku, a radšej pozerám telku alebo sa nebodaj učím, akoby som išla von. Možno sa mi, keď to čítate, čudujete aj vy. Nečudujem sa vám. Ale ani sebe.

Pre mňa to nie je škatuľkovanie. Je až také strašné, keď si vyjdem von raz za týždeň? Alebo ani raz, čo sa stane? Zrúti sa svet? Lebo, preboha, piatok večer (alebo sobota) a ja sedím doma? Hej, sedím a je mi super. Pred pár mesiacmi som zvykla chodiť von každý piatok, alebo sobotu. A z toho polovica týchto večerov (ak nie viac) bola pre mňa otrasná. Buď ma len rozbolela hlava, keď som videla tú obrovskú kopu ľudí všade, kam sme sa len pohli. Naozaj pardon, ale obklopená 13-14 ročnými sa necítim vo svojej koži. Alebo som strávila večer s ľuďmi, s ktorými som nechcela alebo sa s nimi necítim najlepšie. Bolo mi to treba? Nechcem chodiť von len preto, že mám chuť piť alebo preto, že chodí von každý. Chcem ísť von preto, lebo sa teším na ľudí, s ktorými budem tráviť ten-ktorý večer a chcem sa vonku cítiť dobre. Nie za každú cenu sa trepať niekam, kde ma to nebude baviť a prídem znechutená s minimálne o 5€ ľahšou peňaženkou.
Áno, ide aj o peniaze. Zabaviť sa je jedna vec, ale niekedy si radšej ušetrím, pretože ten môj mizerný brigádnicky zárobok nie je bohviečo. A mám lepší pocit z niečoho, po čom som už dlho túžila alebo čo potrebujem, ako z toho, že sa opijem a nasledujúci deň chodím po dome ako mátoha

Rada chodím von, milujem nákupy, rada chodím na prechádzky, aby ste si nemysleli, že stále som doma, veď to by som sa zbláznila Zájdem na kávu, na pivo, a keď je nejaká akcia, rada pôjdem. Keď viem, že to bude s ľuďmi, v ktorých spoločnosti sa cítim dobre a sama sebou. A nemusím sa premáhať.
A okrem toho, doma je skvele Keďže som väčšinu času preč, v škole, som rada, keď prídem na víkend a leňoším, lebo mi to občas aj chýba.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu