Je vidieť, že sa usmieva, Tiež vidia, že sa teší. Nik ale nebadá, ani len ja Čo sa v jej vnútri rieši. Rozhádzané myšlienky Pomiešané city Veľa smiechu cez slzy Smútok v hĺbke ukrytý. Pýta sa sama seba Ako sa len pozviechať, Čo je jej vlastne treba Aby duša mohla tancovať? Skúša to každý deň Miliónkrát, hodiny Keby to tak bol len sen A ona mala modriny... Od štípancov. Nevadí, ide sa ďalej, Nezúfa a verí, Že neopustí ju nádej A ona vstúpi do tých správnych dverí. Cesta bez prekážok predsa nikam nevedie... (ďakujem Ti M.) Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj