Je vidieť, že sa usmieva,
Tiež vidia, že sa teší.
Nik ale nebadá, ani len ja
Čo sa v jej vnútri rieši.

Rozhádzané myšlienky
Pomiešané city
Veľa smiechu cez slzy
Smútok v hĺbke ukrytý.

Pýta sa sama seba
Ako sa len pozviechať,
Čo je jej vlastne treba
Aby duša mohla tancovať?

Skúša to každý deň
Miliónkrát, hodiny
Keby to tak bol len sen
A ona mala modriny...
Od štípancov.

Nevadí, ide sa ďalej,
Nezúfa a verí,
Že neopustí ju nádej
A ona vstúpi do tých správnych dverí.

Cesta bez prekážok predsa nikam nevedie...

(ďakujem Ti M.)

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár