Nie preboha, čo to trepem. Všetko je predsa na hovno. Naša škola je jeden veľký chaos a začína ma nebaviť, nudiť, alebo lepšie, pomaly sa blížim k nenávideniu tej otrasnej inštitúcie.
Fajn ľudia okolo mňa...hej, spočítam ich na prstoch jednej ruky. Ostatní sa asi len tvária, že pre nich niečo znamenám.
A huráá huráá... asponže to posledné, s tou skvelou rodinou, som trafila. Normálne sa teším na našich, keď idem domov na víkend. Na môjho najsamlepšieho bráchu na svete. A sestru mám „po ruke“ v Košiciach
Som zo seba sklamaná, ako sa len dá. Nenormálna radosť spred pár mesiacov sa vytratila alebo skôr sa zmenila na sklamanie, smútok, nervozitu, a blížim sa už aj k tým malým slaným kvapkám. Všetko je úplne naopak. Buď to tak má byť, alebo niečo robím zle. A samozrejme, že fajčím ďalej, veď čo iné ma upokojí, ak nie ten posekaný aromatizovaný tabak zakrútený do papierového valčeka. Ďakujem pekne.
Potrebujem vrtuľu, ktorá ma popoženie dopredu, chcem toľko vecí zmeniť a byť konečne spokojná, cítiť sa lepšie. Fuj, naozaj je mi zo seba nejako zle...Ani neviem prečo, lebo si nemyslím, že moja svedomitosť a usilovnosť sa vytratila alebo niečo také. Mala by som byť spokojná, ale naopak som stále unavená, nevyspatá, a na nič nemám chuť.
Lajdákom šťastie praje? Ja viem, že sa hovorí, že odvážnym, ale to je iná kapitola... Má význam, že sa pripravím na hodinu, ako treba, naučím sa, čo treba, a aj tak je lepší ten, ktorému príprava zaberie asi minútu počas úvodnej prezenčky na hodine? Idem sa flákať. Budem mať šťastie?
Ďalšou kapitolou sú profesori. Mama mi vždy hovorila, že profesor má vždy pravdu, aj keď ju nemá, ale podstatné je, že ju aj tak má. Ale do kelu, ako mi môže práve doštudovaná profesorka, ktorá si asi myslí, že keď robí takú významnú profesiu, pojedla všetku múdrosť sveta, pokaziť celý deň vytýkaním niečoho, čo robím zle, ale čo pre ňu bolo pred pár dňami ešte správnym postupom? Sama má v tom zmätok, a ja mám bohužiaľ v tom jej zmätku ešte väčší zmätok.
Juuj teším sa už na víkend. Idem domov, mamka niečo dobré uvarí, posmejem sa na ockových otázkach typu „koľko máš frajerov?“, pôjdem na chvíľu von s kamošmi (Zlatý Býk to istí, že, šnúra moja? ), s bratom sa budem šúľať od smiechu, potom sa zase pohádame a v nedeľu bude akurát ten správny čas a pocit na to, aby som sa už pobrala kade ľahšie
Je to možné?
Komentuj
4 komenty k blogu
1
seagull1
22. 10.októbra 2008 00:36
No. Treba to len prekusit. Ani mna skola nebavi, a zrejme tam dlho nevydržím, ale to nevadi. Musis si povedať ze just to zvládnes a pôjde to Vela stastia. A kde to vlastne študujes?
3
myslim, ze zaradenie tohto clanku do "je to mozne" vyzera nanajvyse ironicky az smiesne, dala by som to apson do "dennika" osobne, tolko moj osobny nazor
4
najlepsie co mozes urobit v tejto *** dobe je ze sa vykasles na ostatnych a budes sa starat hlavne o seba , ty sa pripravis na hodinu ako treba a ostatni ti mozu byt ukradnuti ze nic nevedia . aspon budes mat dobry pocit ze svoje vysledky mas zasluzene - aspon tak to robim ja
Napíš svoj komentár