Mojim zivotom presli viaceri muzi. Kazdy bol iny, ale predsa mali nieco spolocne. Mala som ich rada. Jedneho, ktory zostal so mnou az dodnes nemam rada, milujem ho. Je to ten fantasticky pocit, ktory patri ku kazdemu veku, ktory dava cloveku kridla a pocit lietat. Tento pocit však nie je jednoduche nadobudnut. Teda aspon u mna to jednoduche nebolo.
Zazila som sklamanie, smutok na dusi a dokonca som si pestovala nazor, ze sa v zivote do nikoho nezalubim, pretoze chlapi su hajzli. Ked sa skoncila moja prva vaznejsia laska, ktora trvala vyse roka, bolo mi smutno, ale nas rozchod bol nutny. Jednoducho cit postupne vyprsal a studium v rozdielnych mestach nasej laske neprospelo. Vtedy som si povedala, ze nie je koniec sveta, ved mam len osemnast. Po bezstarostnom roku bez muzskeho pokolenia po mojom boku som sa znova zalubila. Bolo to zasa to krasne, sice nie az také romanticke, ale ved každý je svojsky. Další rozchod, tentokrat omnoho tazsi zasiahol moju dusu, citila som sa ako zbity pes, moje srdce, ktore malo vyhradene miesto pre dotycneho, bolo zmatene. Nasiel si druhu a ja som nasla sklamanie a nazor, ze to bolo naposledy, kedy som niekomu prejavila moje city.
Tento moment dost zmenil moje uvazovanie a nazor na muzov. Z romanticky sa postupne stala tvrda realistka, ktorej pohlad na muzov nebol cez ruzove okuliare. Po istom case som sa zacala stretavat s dvomi chalanmi, jeden spoluziak, druhy kamarat z pokecu. Jednoducho boli obidvaja fajn kamosi, dost som sa s nimi zhovarala, zdoverila sa im, samozrejme som im ozrejmila aj moj jednoznacny nazor na svet a hlavne na muzov. Chcela som, aby sme zostali priatelmi, mala som ich rada ako priatelov. Lenze stalo sa, co sa nemalo. Obidvaja sa zalubili. Nechcela som to tak. Netusila som to. A zasa ten nas komplikovany život. Mala som sa rozhodnut, ale ja som sa nechcela rozhodovat. Chcela som ich obidvoch mat rada, ale nie ich milovat.
Leto mi dost pomohlo, oddychla som si, nezatazovala sa myslienkami ani na jedneho z nich. Po lete prisiel další skolsky rok a doteraz ten najkrajsi v mojom zivote. Opat sa zjavil moj spoluziak. Pomyslela som si, tak on to cele leto vydrzal a nevypustil ma z hlavy. Ja som vsak zalubena stale nebola, no povedala som si, ze to s nim skusim. A dodnes nelutujem. Mam pocit, ze som uz rok aj jeden mesiac najstastnejsim clovekom. Cas mi priniesol to, v co som vobec nedufala. Lasku. Pravu lasku. Cit, ktory som uz zavrhla. Bolo krasne postupne sa zamilovavat, odhalovat toho druheho, objavit v nom nielen dobreho kamarata, ale hlavne fajn cloveka, ktory vie, ako potesit, podrzat, s ktorym prezivam romantiku, zabavu, vasen, sex.
Preto ak ste nahodou smutni a sklamani, tak to nevzdavajte, aj na vas sa raz usmeje slniecko! Skuste otvorit poriadne oci a poobzerat sa, ci nejaka laska prave okolo vas nepresla alebo sa s nou denne nerozpravate... ...verte mi, zazraky sa deju...
Veru aj zazraky sa deju....
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár