Ide o vec, ktorá sa stala v januári tohto roku a ešte nikomu som sa s tým nezdôverila. Bála som sa. A hanbila. Stále sa za to hanbím. Aj keď v tomto prípade by sa za svoj čin mal hanbiť niekto iný.
Bola som sexuálne zneužitá (možno by som to nazvala aj znásilnením, ale toto nemám rada) - avšak netreba sa hrať so slovíčkami. Inými slovami / presnejšie, ja som sex nechcela a bránila som sa, kopala a prosila nech prestane, plakala, kričala, odstrkovala som ho ale bol to silný muž a nemala som silu ho premôcť. A tak moje telo v istej chvíli stuhlo od strachu. Zmocnila sa ma obrovská panika a beznádej. Nech som robila čo som mohla, čo mi sily stačili, nevládala som ho odsunúť, odstrčiť, ruky mi pevno držal svojimi rukami. Silno som ho kusla do krku. Doteraz mám pred očami jeho tvár, to ako sa zatváril. V tej chvíli... Som sa začala báť o svoj holý život. Pokračoval však ďalej.. v násilí. Spravil sa mi na brucho..
Posadil sa. A začal húliť.
Ja som zostala ležať. Triasla som sa. Nedokázala som zo seba vydať hlásku. Len som plakala. Uvedomujúc si čo sa stalo. Cítila som sa byť špinavá, hnusná, odporná. Nechcela som žiť. Od puberty trpím silnými depresiami. A asi si viete predstaviť ako to s tými depresiami bolo po tomto incidente. Obliekla som sa. Oznámila mu, že idem. Zavolala si taxík. Prišla domov. Jebla do seba neuroly a zaspala.
Najhoršie na tom celom je to, že toto mi spravil človek na ktorom mi záležalo, môj bývalý kamarát. Moja dôvera voči luďom sa týmto zrútila ako domček z kariet. Prestala som dôverovať úplne každému, ešte aj svojmu (teraz už ex frajerovi), ktorého som v tomto období milovala.
Svoje telo som nemala rada už predtým, ale kvôli tomuto som ho znenávidela. Celý tento večer som sa snažila v sebe potláčať, tváriť sa akoby sa nič nestalo, žiť ďalej. Ale len som klamala samú seba.
Stále ma TO čo sa stalo velmi ovplyvňuje. Myslím na to takmer stále. Myslela som, že.. už nikdy nebudem vedieť samú seba prijať, všetko sa to na mňa proste nabalovalo a nabalovalo. Zmysel života som už naozaj v ničom nevidela.
Ale už začínam vidieť. Je mi lepšie. Podstatne.
Nechcem ani vedieť kolkým ženám/dievčatám sa niečo podobné stalo. Avšak deje sa to často, v skutku aktuálna téma.. zmeňme nejako tento stupídny svet k lepšiemu. Prosím. Buďme dobrými luďmi. Neubližujme si. Nemusíme sa všetci milovať, ale aspoň sa rešpektujem, ok?
#nieznamenánie
Blog
Komentuj
16 komentov k blogu
1
sechs
4. 10.októbra 2020 22:57
Obdivujem fakt, že si to dala takto verejne zo seba von. Myslím si, že o takýchto veciach treba hovoriť. Myslím si aj, že by stálo za zváženie riešiť to s políciou. Ale to už je na tebe. Hlavne sa drž a mysli na to, že keď ťa to zožiera, alebo bude zožierať, treba to vždy riešiť - rozhovorom s blízkymi, alebo poprípade aj s psychológom (nech to znie ako chce, návštevy psychológa nie sú hanba! ) Prajem ti veľa síl!
2
Si silnejšia ako si myslíš držím palce nech si čo najskôr v pohode..a šťastná
3
uff
ja len tuzim po jednom, moct tam v tej chvili byt a nejst potom za to co spravim tomu skurvysynovi do basy
velmi ti drzim palce, je to v pici s tymi ludmi toto :/
ja len tuzim po jednom, moct tam v tej chvili byt a nejst potom za to co spravim tomu skurvysynovi do basy
velmi ti drzim palce, je to v pici s tymi ludmi toto :/
4
Fuha, mrazí ma na chrbte ako to čítam na mňa niekto čo i len dvihne hlas a už sa zosypem ako domček z karát... Je to niečo hrozné a nechutné ako može byť niekto schopný takého zverstva a ešte človek, ktorého si poznala a bol to kamarát!
Hlavne si ty nič nevyčítaj, aj keď úplne rozumiem tomu ako sa cítiš... nikto, dokonca aj keby bol tvoj manžel, nemá právo sa ťa dotknúť ak s tým TY nesúhlasíš!
Si veľmi silné dievča...pamätám si aj ten príbeh z pokecu čo si tu dávnejšie napísala a obdivujem ťa, ako si sa cez to preniesla. Dúfam, že už nikdy nezažiješ nič podobne
Viem, že je extrémne ťažké sa k tomu akokoľvek v myšlienkach vracať a pripomínať si to... ale podľa toho čo píšeš, mi príde že to hovno ani nemihlo okom, akokeby to bolo pre neho bežné... Čiže je vysoko pravdepodobné, že si nebola prvá a nebudeš ani posledná Tiež by som zvážila to nejako riešiť cez políciu alebo si nájsť niekoho dôverného, kto by ti s tým pomohol - pripadne sa spojiť s niekým kto zažil niečo podobné a verejne o tom prehovoril a už má skúsenosti ako to riešiť. Tebe to už síce asi nepomôže, ale môžeš zachrániť psychické a fyzické zdravie (a možno aj život) ďalším dievčatám.. nemôže takto chodiť po svete a pokračovať v tom!!
Hlavne si ty nič nevyčítaj, aj keď úplne rozumiem tomu ako sa cítiš... nikto, dokonca aj keby bol tvoj manžel, nemá právo sa ťa dotknúť ak s tým TY nesúhlasíš!
Si veľmi silné dievča...pamätám si aj ten príbeh z pokecu čo si tu dávnejšie napísala a obdivujem ťa, ako si sa cez to preniesla. Dúfam, že už nikdy nezažiješ nič podobne
Viem, že je extrémne ťažké sa k tomu akokoľvek v myšlienkach vracať a pripomínať si to... ale podľa toho čo píšeš, mi príde že to hovno ani nemihlo okom, akokeby to bolo pre neho bežné... Čiže je vysoko pravdepodobné, že si nebola prvá a nebudeš ani posledná Tiež by som zvážila to nejako riešiť cez políciu alebo si nájsť niekoho dôverného, kto by ti s tým pomohol - pripadne sa spojiť s niekým kto zažil niečo podobné a verejne o tom prehovoril a už má skúsenosti ako to riešiť. Tebe to už síce asi nepomôže, ale môžeš zachrániť psychické a fyzické zdravie (a možno aj život) ďalším dievčatám.. nemôže takto chodiť po svete a pokračovať v tom!!
5
Kvôli psychopatovi nebudeš mať samú seba rada?každý bude žať čo zasial,ak si ho neudala tak jemu sa to isto vráti a možno už aj vrátilo,tak to býva v tomto živote,každá spinavost sa vracia ako bumerang
6
omg moej chudatko.... hughughughug ..... jebnute reci nic nepomozu a mala by si byt pysna ze sa ti to podarilo vokalizovat.... vsetky tie veci co ti idu v hlave ta hanba a neseba hejt su realne ale nemala by si sa tak cítiť... je však hnusné že tak je nastavená táto psoločnosť ... mnau mnau...kokotiny... ale hlavna vec... prosím, máš terapeuta? preber to s ním/s ňou keď budeš na to prirpavená.... you deserve it
9
Ste všetci zlatí, ďakujem za oporu.
Áno, terapeutku mám, rozhodla som sa, že najbližšie jej o tom poviem.
Udávať ho nejdem, nemám žiadne dôkazy, lutujem však, že som to nespravila v ten večer. A verím a dúfam, že ten "človek" TO spravil v ten večer prvý a poslednýkrát.
Áno, terapeutku mám, rozhodla som sa, že najbližšie jej o tom poviem.
Udávať ho nejdem, nemám žiadne dôkazy, lutujem však, že som to nespravila v ten večer. A verím a dúfam, že ten "človek" TO spravil v ten večer prvý a poslednýkrát.
10
Neskutocny hnev do mna ide ked taketo clanky citam... Ani neviem ten pocit vyjadrit. Ani neviem povedat ako strasne by som tomu debilovi chcela prij*bat a to ta ani nepoznam. Jasne, su to len silacke reci lebo realne by som zmohla asi tolko co ty-nic.
Kazdopadne mas moj obdiv, ze si to cele prezila, zvladla. Bude to asi este chvilku trvat kym sa z toho uplne dostanes ale budem verit, ze raz to bude len cierna skrinka v tvojej hlave a uz nikdy v zivote podobnu skusenost mat nebudes. Ani ty, ani nikto iny (hej, zase som naivna). Drzim palce, zvladnes to
Kazdopadne mas moj obdiv, ze si to cele prezila, zvladla. Bude to asi este chvilku trvat kym sa z toho uplne dostanes ale budem verit, ze raz to bude len cierna skrinka v tvojej hlave a uz nikdy v zivote podobnu skusenost mat nebudes. Ani ty, ani nikto iny (hej, zase som naivna). Drzim palce, zvladnes to
11
Človek čo urobí niečo také si nezaslúžil byť tvojim priateľom. Je mi ľúto, čo sa ti stalo a prajem ti veľa sily. A súhlasím s tým, že si ho mala hneď na začiatku za to udať. Pretože človek čo to urobí raz to možno nie hneď ale časom môže urobiť znovu.
12
Myslím ze prvýkrát o tom hovoriť je dosť narocne ale keď to zo seba dostaneš tak je to úľava možno na začiatku sa budeš hanbiť ale za co by si sa mala hanbiť,opovrhovat sebou ze si bola naivná.. Ale dôležité je ako si napisala hovoriť o týchto témach lebo sa to deje... Čím viac o tom hovoris tým sa stávas silnejšia... Čiže nedus to v sebe dostan to von. Vidíš už len tým ze si to sem napísala si silnejšia ako si myslíš držím palce a keby hocičo.. Alebo keby sa potrebuješ niekomu vyrozprávať alebo si len tak popísať napíš... Mala by si ho udať.. Co ty vieš možno bude viac podaných trestných oznámení na jeho osobu.. Je mi to veľmi luto je to monštrum alebo psychopat ktorý beria iba na seba ohlad.. Hlavne nič v sebe nedus a rozprávaj.. Na začiatku je to ťažké ale ono ti to dodá silu a otvorí oči a ukáže kde si urobila chybu.... Držím ti palce si silná a výnimočná osobnosť.. Síce možno to teraz nevidíš ale je to v tebe... Veľa sil a odhodlania ti prajem
13
velmi mi je luto, ze si si toto musela prezit.
kazdy mame svoje traumy v zivote, no toto je nieco, co nezelam nikomu.
drz sa a pis, ak ti to pomaha, pis pis pis, davaj to zo seba von v akejkolvek forme, svojho casu to bolo jedine, co mi pomahalo, ked som sa spamatavala z istych udalosti.
posielam Ti virtualny hug.
kazdy mame svoje traumy v zivote, no toto je nieco, co nezelam nikomu.
drz sa a pis, ak ti to pomaha, pis pis pis, davaj to zo seba von v akejkolvek forme, svojho casu to bolo jedine, co mi pomahalo, ked som sa spamatavala z istych udalosti.
posielam Ti virtualny hug.
15
tak toto sa neskutočne ťažko čítalo :/
Drž sa a nevzdávaj sa hlavne!
Drž sa a nevzdávaj sa hlavne!
16
Je mi to nesmierne ľúto. Som ale rada, že vieš, že ti písanie pomôže a že si spravila ten krok. Niekedy mi prišlo veľmi nefér, že čokoľvek nám spravia ostatní si v podstate musíme vyriešiť sami...Ale ten fakt treba zrejme len prijať a verím ti, že si dostatočne silná na to, aby si aj napriek tomuto žila najlepší život, aký len môžeš. Mám podobnú skúsenosť, takže ti posielam veľa veľa veľa síl. A ďakujem ti, ešte raz, že si o tom napísala. O takýchto veciach sa musí hovoriť.
Napíš svoj komentár