sedi na stolicke...a okolo neho?.je to zaujimave..okolo neho su len styry steny ktore zabranuju v jeho rozhlade..preco
?...lebo tie steny su biele a uprostred tych stien je iba jeden biliardovy stol ktory svieti v odraze od zltobieleho svetla ktore ja vlastne len jedno v miestnosti v ktorej dśedi..a co dalje?..sadnem si na stol..biliardovy stol..cakam..pozeram a vnimam okolie...preto lebo som zvedava co sa bude diat dalej..ci je tu este niekto v miestnosti alebo nie...ale nikto tu nieje som tu len ja sama..sedim na stole biliardovom a premyslam a vnimam..svetlo ktore zozziaruje okolie miestnosti..este stale sedim nevnimam..nevnimam ako tak..ale v podsate aj ano..vnimma okolie bielej miestnosti v ktorej sa nic neda robit..iba pozerat..a preto sedim a vnimam..mylslim si ze za chvilku mi pride niekto otvorit dvere a povie mozes ist von..lenze nie..ziadne dvere sa´´tam niesu..su tam fakt stale len tie biele steny stol a svetlo..bez ktoreho by som nevedela rozoznat miestnost takze som v podstate rada ze tama to svetlo je..bez neho by som nevedela..ale na co tam je ten stol?..preco tam je ked sa s nim neda nic robit..je to len tak?..aby tam zta miestnost nebola pazdna?..nie je tam preto lebo clovke chce aby som vnimala..ale preco ked nijde ani na nom hrat nic..lenze v tom okamihu sa ibjavi dalsi clovek ktoreho neviem identifikovat...nepoznam ho..kto to je?..v nielozltom svetle sa odrazaju jeho tmave obrisy tela..poriadne zaostrujem..a vidim ze su to ladne krivky..takze to bude asi v pohlavy zeny..krasnej zeny pomlay sami vybavuje ze to enbude len clovek ktory co tam dosiel mi povedat ze mozes ist ..ale clovek ktory mi dosile povedat ze tu je tiez tak isto a v takom istom vnimamni ako ja..ale preco?....preco sem prisiel aj on?..prisiel sme dobrovolne?..alebo nasilu?..nasilu asi nie...reptoze by bol zadychcany a nesvoj..a nevedel by kde je a co tu robi..lenze ten clovek presne vedel co tu robi a naco tu je..a resne vedel preco je vytvorena tato miestnost..ale ja som sa bala spytat preco..ale to nieje to hlavne...hlavne je to ze som nevedela kto to je..tak som opatrne pristupila k nemu a povedala..ahoj..on mi neodpovedal zacala som mat iste obavy ze clovek mi nahan strach..ale nedavala som to najavo..tak som sa mu znova prihovorila..ahoj...nic..zase nic..iba chladny postoj pri biliardovom stole pod svetlom stal..a nic nehovoril..co sa deje?..som si pomyslela..ale neriesila som to..sadla som si na stol..a sedela..v tom zrazu pristupila osoba ku mne..v tom ze ....ahoj..ja som sa obzrela a ten clovek tam nebol..mala som len halucinacie?..neviem..neviem vlastne vobec nic..iba to ze som tu sama..a vlastne som tu len sama?...dalej som sedela a uvazovala..som tu sama nie som tu sama?..neviem..nevedela som nic...ale zrazu sa uzvali divne zvuky..a to boli tie iste zvuky ktore som pocula ked mi ta osoba povedala ahoj..obzrela som..bol tm..ta osoba tam stala..v tom istom postoje ako pred tym..zda sa mi to?..alebo je to naozaj pravda..a ta osoba je tu po cely ten cas pri mne..ano je..pozrela som sa..na nu..usmiala sa..pretoze som jej videla do tvare..nevedela som co mama spravit a ako mam zareagovat..tak som pristuppila k nej blizsie..videla som ze ta osoba je neista..vystrasena..ale ona to nebola..bola v uplnej pohode..len stala nehybne a cakala co sparvim..povedala som jej svoje meno..ona mi zase neospovedala..preco?..boji sa ma snad?..nema coho..predsa som ja ten clovek co sa boji..prisadla si ku mne na stol..mala sklonenu hlavu smerom dole..pozerala do zeme..nepovedala ani slovo..za pol hodinu co tam somnou sedela nepovedala ani pol slova mala som iste obavy..ako to ze nic nehovori..tak som jej naznacila ze nech sa ma naboji..nebala sa..ma to potesilo..chcela som ju chytit za ruku ale nezvladla..to a otrhla sa..zlakla sa..ja som jje povedala ze sa nema cooho bat..pozerala na mna z vystrasenymi ocami a jej kutik pri ustach sa mierne nadvihil..mam zdanie ze je setko okej..co teraz?..tak som sa nu miernie usmiala..bolo to fajn..ale nic sme nepovedali..bali sme sa ibidve?..alebo sme len tak cakali co povjeme..asi cakali..bolo to s obidvoch stran takisto..neviem..mozno..zrazu som s hlboka nadychla ona ta osoba na mna pozerla a povedala..ahoj..ja som neverila tomu ze sa ku mne prihovorila..bola som tak trochu v soku..povedala som jej..znova moje meno..ona mi povedala som tu a neviem preco..a ja som jej povedla ze to je to nejmenej co teraz ma zaujima..neviem preco ale bolo to tak..mala som ppocit ze ta osoba nie az taka zla jak vyzera..potomsa mi iba pozrela na tvar a povedala ja tu niesom..a ja som poezrala na nu a povedala..a preco?....a ona vtom okamihu zmizla tak som presne nevedela co si mma vtedy mylsiet bola to len moja iluzia?..alebo to bolo len moje vnimanie ako take..neviem sama nieviem kto alebo co to bolo..kazdopadne som veela ze som tam bola sama..a ze niekto prisiel za mnou ustrachany..a nesvoj..stale som sedela na tom biliardovom stole..e uvazovala..nad tou osobou..a preco?.lebo som tam bola uplne sama..nikto tam nebol..a bola to len moja predstavujuca iluzia..

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár