Male kovove, klincami zatazene viecka obycajneho cloveka, leziaceho na lavicke v neznamom opustenom veselom, na pohlad az moc veselom parku.Pomaly tazke viecka posuva smerom hore, dole...hore, dole.Vidi len svetlo, ktore mu na prvy pohlad az moc vadilo na rozospate, unavou znicene oci.Rozymal.Svojim tazkym telom ani len nepohol.Myslovo sa chcel robit nehybny, az natolko nehybny, ze aj ked chcel pohnut rukou, nepohol.Jasne sevtlo sa k jeho ociam priblizovalo coraz blizsie a blizsie.Sam tomu neveril.Este stale nehybne lezal.Lezal?..sedel?..stal?...nevedel ani on sam.Preto sa radsej ani nepohol, nemal istotu ze tym nic nepokazi.Zmohol sa myslovo a ocami len natolko, ze ich otvoril a pozeral do svetla.Po chvily si si vsimol, ze v jasnom bledom, az neskutocnom svetle sa zacali rozjasnovat nezname obrazce.Pre neho na prvy pohlad nezname, okoliu prirodzene.Pomaly rozospatymi ocami vnimal lepsie."Je mi to zname!" pomyslel si.Len myslel.Na co by to hovoril nahlas , kebyze ho aj tak nikto nepocul, nevnimal, nechcel vnimat.Ma to krasnu zelenkavu, obcas odtiene zltej, hnedej, az fialovej."Stromy!"Jasnost svetla a luce slnka, lahko prenikali cez huste stromy, zelene listie, az dopadali na podrazdene oci, ktore sa zatial na nic ine ani nezmohli."Kde to som?"..nevedel, netusil, nemal ani tu namensiu bezvyznamnu potuchu kde sa to vlastne nachadza.V tom okamihu uz bol culejsi, uz veselo klipkal ocami.Ale este stale sa ani len kusok nepohol.Jeho nasiroko otvorene ocne viecka len behali zostrany na stranu.Pohladom nesmelym len videl krasne farebne, na husto prepletane medzi sebou stromy a jasne svetlo.Slnk patrne pohol hlavou do stran.Nevidel nic, len stromy, travu, kvety , lavicky smerovane okolo neho.Citil sa zvlastne.Ale nebolo to zle.Mal pocit ako by sa nemal cho bat.A ani sa nebal.Predsa tam nebolo nic podozrive pre jeho pohlad, aby sa zamyslal ci by mu to mohlo psychicky, fyzicky ublizit.Jednoducho, ani sa nad tym nezamyslal.Mozno chcel nech je vsetko pekne.Chvilu mal pocit, akoby to bolo vsetka ta krasa okolo neho vymyslena, podla jeho prestav,"Snivam?"..nie!..toto nebol sen.Bolo to nieco silnejsie a prekvapujuce.Nakoniec sa rozhodol, ze predsa sa skusi opatrne pohnut a snad posadit, ba aj postavit."Idem na to!".Posadil sa, bolo mu dobre, neprejavila sa na nom ziadan zaporna zmena.Postavil sa.Vsetko je v naprostom poriadku.Usmial sa.Ale zrazu bolo vsetko divne."Co to?"Nevedel.Len nehybne stal a pozeral, ako to vsetko krasne okolo neho mizne, straca sa.A on sa straca tiez.Vtedy si vycital, ze svojim nesmelym pohnutim asi vsetko pokazil."Do riti!"Zacal utekat.Utekal bezhlavo rovno pred seba.Nikam mu zrak nepadal, len na okolie, ako sa vsetko ruca, nici, mizne.Tym sa este viac rozutekal.V dlhom udychcanom behu, pozerajuc sa za seba, si nevsimol pred sebou pod jeho nahmi velky kus kamena.Podkol sa a padol.Na zem?..dudrel sa?...a padol vobec?..Tma..Vsade temna neprekvapujuca tma.....
Male kovove, klincami zatazene viecka sa pomaly zacali otvarat.Priame jasne svetlo mu nedovolilo oci tovrit dostatocne nato, aby videl kde je a co to je.Nevnimal.Otvaral a zatvaral oci, dufajuc v to, ze si na jasne svetlo zvikne.Zrazu zacuje hlasy, vykriky...."Pan doktor operacia sa uspesne podarila, je opat medzi zivy"!...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
missmonkey  12. 4. 2008 05:56
mojee ja uz som ti na toto hovorila siadodlhý koment ale dám ti ete jednu radu... Keď prisipievaš na Birdz, používaj odseky.. aj riadky mozes vynechavat.. takto sa to zlieva a blbo sa to cita lubim ta
Napíš svoj komentár