Áno, asi nie som najvhodnejší človek, za ktorým by ste mali chodiť so svojimi problémami, a už vôbec nie vtedy, ak len hľadáte niekoho, kto by vám povedal, čo chcete počuť. Neznášam klamstvo a ani ho nepraktizujem. A neviem, či chcete počuť to, čo si naozaj myslím. Teraz som pre to väčšinou ticho, už sa mi nechce z toho ani smiať. Mžte využiť úžasnú možnosť dokonale sa v mojich očiach zhodiť a skúsiť ma otravovať s vašim problémom napriek tomu, že očividne nepočúvam.
Čo na ľuďoch naozaj nemám rada, to je ich neschopnosť a nesamostatnosť. A hlavne neochota snažiť sa! Neviem, čo za prototyp hlupákov sa to rozmohol po svete, ale sú všade, prakticky sami neschopní žiť na tomto svete, plní ambícií, o ktorých sú schopní hovoriť hodiny, a urobiť pre ne nutné minimum; s ostro vyhraneným názorom na to, čo je dobré, a čo zlé; s obzorom okresaným na toľko, aby náhodou odnikadiaľ nevytŕčal, to radšej nech je ešte trošku priemernejší ako všetky ostatné; s jasne uniformovaným rebríčkom hodnôt, hudobným vkusom, štýlom oblečenia, zábavy, kamarátov, čajovej súpravy; doby, ked sa chodí srať a kedy sa chodí šťať, kedy sa onanuje a kedy sa nosia biele gaťky; kedy sa zasmiať a kedy zaplakať a kedy sa súcitne pozrieť a použiť nejaké "moja sem, moja tam"; kedy sa obesiť a kedy radšej nie; či ísť vpravo, či vľavo, koho voliť, koho mať rád, koho milovať a koho nenávidieť a ako a začo a prečo a na ako dlho, ... - a sloboda je to, čo ťa najviac irituje...
...a takíto ľudia sú schopní si na mňa otvoriť hubu.
načo mi to hovoríš, keď ja ti nehovorím nič?
Neznášam, keď mi niekto hovorí, čo mám robiť. Ešte viac, keď mi niekto vraví, ako to mám robiť. Nenávidím, keď ma niekto potrebuje meniť. Nemôžem vystáť, keď si niekto myslí, že to, čo robí on, je zásadne najsprávnejšie. FAKT neznášam nekonečnú obmedzenosť dnešných ľudí!
JA NECHCEM od nikoho NIČ, chcem mať posraté dva dni od všetkého pokoj, a nemusieť nič ani ignorovať, ani sa na tom smiať, a ani na to inak reagovať, chcem to na dva dni vyhodiť zo života a zo sveta, a počúvať niečo rozumné, alebo sa ponoriť do ticha, nech je hoci aj tupé.
Chcem v jeden posratý deň vstať slobodne a vyspato, uvariť si taký silný čaj, ako mám rada, prečítať si k nemu, čo mám rada, sadnúť si a študovať, zjesť, čo bude, posratý tanier potom hoci aj vyhodiť do koša, oddýchnuť si, vypadnúť, prežiť, odpadnúť, vrátiť sa, čítať, o štvrtej odspať, aby som sa druhý posratý deň mohla zobudiť s pokojom v duši
...a možno byť proste chvíľu sama.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
pretože to neriešiš. a lebo vieš, že ti to nehovorím preto, že to chcem rozoberať, jednoducho sa chcem porozprávať.
a lebo mi povieš, čo si naozaj myslíš.
vieš čo? keď budeš mať bohatšie konto a silnú potrebu úteku za čajom a pokojom, vieš, kde ma nájdeš