Je koniec, vlastne to možno ešte len úplne nechápem. Nebolo by to po prvýkrát, čo ostávam stratená vo vesmíre. On už nebude mať šancu pokúsiť sa nájsť pre mňa domov. Asi ani nikdy nechcel. Bude to teda na mne.
Je koniec a ja neviem, čo bude ďalej, čo sa v takýchto prípadoch robí a ako. Moje vzťahy boli jeden nenormálnejší ako druhý. Keď sa na ne pozerám s odstupom mysle a odstupom času, nechce sa mi ani veriť.
Je koniec, nejako to teda asi skúsim požuť – prestaneme sa teraz kvôli tomu tváriť tragicky a uvedomíme si, že v istom slova zmysle aj zvracanie je zdravé.
Je koniec, všetko sa vo mne nahromadilo a ja výnimočne nekričím od zúrivosti tak, ako zvyknem. Vlastne to môže byť tým, že nemám síl ani spať, nieto ešte kričať, neviem.
A možno aj pre to, že necítim nič, že som prázdna, že som dom vykradnutý vlastným majiteľom a všetko je tak, ako má byť – čiže nič nie je tak, ako má byť.
Je koniec, už nikdy nebudem mať ani veľké oči, ani špagety s naivovou omáčkou, a snáď si hovorím tiež – konečne!
Konečne som to ja, konečne môžem byť s niekým, kto je ako ja, s kým nikdy nie som sama, kto je tu pre mňa vždy a za každých okolností. Nepýta prosím, ďakujem, prepáč, ľúbim ťa, berie ma seriózne; takú, aká som – nahú, studenú, vlhkú a splesnetú a je s tým spokojný.
Konečne môžem byť doma, a teda nebyť nikdy doma.
Konečne nemusím byť človek, dievča, Slovák, sestra, brat, spolužiak ani matka, konečne som to ja, len vesmírna hmota.
Konečne v aktuálnom čase a priestore!
Konečne mám vážny vzťah.
Mám vážny vzťah so svojou slobodou!!!
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
verejne ti vykričím, prečo mi neodpisuješ na maily, há? LEONÁTOR, kráska moja slobodná, čo som ťa mesiace nevidela, kde si, čo si, ako si, kedy ideme na pivo? čo robíš so svojím životom, kde ťa nájdem, prečo ťa nikde nevidím, kde bývaš?
TOĽKO OTÁZOK MÁM NA TEBA!