Ale ja by som dnes chcela len napísať poslednú rozlúčku osobe, doktorke, matke, ktorá si zaslúžila o veľa viac uznania než jej bolo dané za života a aj po smrti.
Bola to úžasná doktorka, bola tej práci oddaná celým srdcom, vlastne, to bolo jediné čo ju držalo pri živote...
Ako osoba spravila tak strašne veľa pre ľudí, pre svoju dcéru, ktorá sa za mlada nevedela nájsť a chodila z jednej vysokej školy na druhú a ona jej každú jednu platila... a jediné čo za to dostala bolo, že jej nebola ochotná za rok a pol ukázať jej vnučku, ktorá sa tak sakramentsky podobá na ňu...
A syna, ktorý ju nekontaktoval, ale ona vstávala o 4 ráno, aby ho brala na tréningy, ktoré tak miloval...
Z tohto ma vždy ohromí hrôza a pozožiera ma zvnútra ako smrteľná choroba.
Dúfam, že nikto živý nebude musieť vkročiť na tak hrozný pohreb... pri ktorom vás deti zosnulej dobre, že neotočia ešte pred príchodom do cintorína a nepošlú domov... dúfam, že tie slzy boli z toho ako veľmi im bolo zo seba zle.
Keď som stretla jej kolegu, ktorý ju poznal tridsať rokov tak sa mi až žalúdok stiahol a srdce zovrelo...
Vo štvrtok mu telefonovala, že nepríde do práce, pretože jej nie je dobre. Keď sa v pondelok nedostavila do práce cítil, že je zle. Prevrátil sa mu žalúdok, triasli sa mu ruky... lebo najprv si to uvedomí naše telo, mozgu to dojde až neskôr. Išiel k nej domov, pretože adrenalín je to, čo nás ešte dokáže pohánať. Klopal, zvonil, búchal na dvere... a to je tá chvíľa, keď to pochopí aj mozog...
Je to naozaj tak? Umierame, žijeme samy? Je všetko ostatné len pochabou ilúziou? Nájde len niekto naše pochabé mrtvé telo po troch dňoch ležať niekde samé?
Chce sa mi plakať a zároveň ma napína na zvracanie...
Bolesť už dávno pretiekla dnom sveta...
... takže dúfam, že tam Niekde, nech je to kdekoľvek... je ona. šťastná. pokojná. Lebo len táto viera nám umožňuje o niečo lepšie spať.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
vreskot000
3. 3.marca 2018 08:30
tie prvé myšlienky z článku síce vyznievajú ako pravda, ale to je subjektívne hodnotenie čohosi, čomu nerozumejú mnohí. Pretože so smrťou sa "profesionálne nestretávaš" ja sa s mŕtvymi a smrťou stretávam (istého času denne) profesionálne. k článku.takúto situáciu čo si opísala sa stáva pomerne často. všetko závisí od správania a psychického nastavenia. všetci sme iní.
2
otazka je či článok píšeš ako vymyslenu fikciu, alebo si ju napísala na základe pravdy.
5
Tak to mi je ľúto, aj keď som ju ani nepoznal... nech jej je zem ľahká
Napíš svoj komentár