Sedela a a civela. V ruke držala zbraň. Pracovala na polícií. Predtým ešte pohľadkala dvojročného synčeka po detskej tváričke, vyzrela von oknom na odchádzajúceho manžela, potom vošla do zatemnenej izby a zavrela za sebou dvere. Zdvihla pištoľ, priložila si ju k sluche a vystrelila.

Som predrogovaná až do špiku kostí.
Žerie ma to ako rakovina. Ako žrala teba..môj drahý, mŕtvy..
Dnes ráno vstanem z postele, pálim v sebe tuk a život. Mám úbohých 46 kíl v tento moment. A čo zajtra..?
Zajtra zhorím na popol..

Som tak slabá a závislá. Iba smrť nám môže poskytnúť skutočnú slobodu. Kým som nažive, stále budem svoje jednanie korigovať tak, aby som nikoho nesklamala, nedotkla sa ho, aby som mu spravila radosť, zavďačila sa mu, ale tiež aby som vyzerala lepšia ako vovnútri naozaj som, a aby ma ten konkrétny človek mal rád.*

Dnes opäť pálim mosty, srdcia a tuk.
Zabíjam žiaľ.
Zapíjam Red bullom.

Dnes som si nedala antidepresíva a včera som sa predávkovala. Písala som mu esemesku, že neviem či sa ráno preberiem..a ak sa dovečera neozvem..napísala som mu svoju adresu.

Sú to zázračné potvorky tie tabletky. Je to tá najlepšia závislosť keď umierate. Je to tak zasrato krásne vedieť ako by ste sa boli cítili keby ste zdraví. Lebo byť zdravý, je to najlepšie čo môžeme zažiť.

A ani si to neuvedomujeme..

Smejete sa v autobuse.
Cesta je opäť čarovnejšia.
Je vám fuk čo si kto o vás myslí.
Je vám to tak trošku celé jedno.
Problémy aj jedlo.

Moja ďalšia zastávka sa volá Smrť.
Vystúpi niekto so mnou?
Žerie ma to ako lepra.
Nemám žiadny duševný pokoj.

Som tak izolovaná. Nežijem a vnímam zilionkrát silnejšie. Lebo keď zomriete, nemusí to nevyhnutne znamenať pohreb.

,,Každý druhý piatok na masáži srdca, čo sľubuje mi zabudnúť.“

Ako je to možné vedieť na čo presne zomriete? Aké je to kruté a zároveň upokojujúce. Malé myšky tancujú. Sladké víly na tvojom hrobe. Bezmocná..

Moja psychika.
Môj boh.
Môj mozog.
Môj hrob.

Ten najsladší jazyk v kundičke.

Viete o tom že keď sa vám v mozgu poškodí amygdala, ste otvorení možnosti dať sa prehovoriť na to, aby ste zjedli hovno? Takže vážení, bacha na amygdalu.

Moje spálené ruky na rozžeravenom sporáku. Mám problémy s odtlačkami prstov, lebo som si ich sama uvarila.

,,Kto otvorí lebku?“
,,Ja.“
Posunula som telo mŕtvej na kraj stola, kým jej z neho netrčala celá hlava. Pod nohy som si dala kýbel s vypitvaným tukom, lebo jej z hlavy tiekol mok. Sakra, tuším mi už stihlo pokvapkať topánky.

,,Podajte mi niekto nožnice. Čo doprdele robia tí laboranti?“

Ostrihala som jej čierne vlasy kým sa nezjavila odhalená lebka. Mŕtvi vydajú svoje tajomstvá. Vzala som skalpel a spravila sagitálny rez cez kožu. Sutura sagittalis bola za mnou. Dostala som sa až za fonticulus posterior. Potom som jemne začala sťahovať kožu z hlavy.

A toto je koniec?

Dnes som sa opustene prechádzala po uliciach. Bolo skoré šedivé ráno, hmla bola na pomalom ústupe. Kráčala som popri múre, aby som sa mala o čo oprieť keď zlyhám. Aké krásne mať sa o čo oprieť v tieto ponuré chvíle!

Civela som na ľudí s ospalými očami, náhliacimi sa za svojimi povinnosťami. Ja už som nespala tak dávno, koľko je tomu, 3 dni? Viac, menej? Speedy mi berú príležitosti.

Hľadala som v každej tvári. Bielou hmlou..vyžratá na kosť od absencie tuku. Vo vrecku hŕstka sladkých tabletiek. Moje srdce je vtáča, divoko trepúce krídelkami. Pri zavretí a otvorení chlopní počujeme buch-buch.

Zomieram, slabá a zlikvidovaná.

Och, sladká sebadeštrukcia. Rozhorúčené chvejivé spomienky. Vyzliekam si provokujúco sukňu, rozochvenými prstami si rozopínam gombíky na blúzke. Závesy zatiahnuté, z horúčavy mám zimomriavky. Chytíš moje zápästia a so slovami ver mi mi zviažeš ruky a priviažeš ich k posteli aby som sa nemohla pohnúť. Vezmem si ho do úst. Moje posledné chvíle v tomto živote. V tomto svete. Hodinu hrajúc sa s tvojimi nedočkavými perami.

Hľadám v každej tvári. Slabá a závislá.

Chcela by som zlikvidovať seba.

Má milá jak ti je, tak jak ti je?
Jsem ten, kdo jednou tvý tělo zakryje.

Jsem ten, kdo tě jednou oddělá.
Potkala's zkrátka koho's neměla.

Jsem ten kdo ty tvoje krásný oči jednou zatlačí
jsi moje všechno a mě to nestačí

Nech mě jenom hádat, jak jsi hebká na dotek
krásná a nedospělá

Má milá vždyť mě znáš jsem dobrák od kosti
a ty jsi ta co mi to jednou všechno odpustí**

(zajtra, zabiješ ma zajtra?)

Prišla som na miesto kde ulica končila a predo mnou sa rozprestierala lúka. Prehltla som tabletky. Prehltla som pár dojatých sĺz pri spomienke na tvoje večné objatie. Recitovala som Humbertovu Hazeovú Dolores. Lúčila sa a pila Red bull. Usmiala som sa, lebo začalo svitať a nevinné slnko mi pohladkalo sušiace sa slzy na mojej bledej prepadnutej tvári s veľkými vydesenými očami.

Tých zilión malých svíň kričiacich a ničiacich môj centrálny nervový systém začalo odumierať. Limbický systém sa upokojil.

Vedela som ako raz zomriem a rozmýšľala som, ktorý presne deň to bude.

Nedokážem žiť s malými potvorkami a mojím mozgom. Chcela by som ich všetky vystrieľať, vyčistiť si hlavu, zomierať spolu s nimi..

Krv a sopeľ.
Láska je prehratá hra.
Och aký sme nechali neporiadok.
A teraz finálna fáza.
A smial si sa na tom ako boh.***
Som len fragment z mŕtveho celku.
Som len budúci Klub 27.

Nechcem sa vrátiť domov, nemám kam.
Nechcem ísť za tebou, moja drahá mamička. Pamätáš na tých 5 ohňových príbehov?
Na moje nepočujúce ucho, na tvoje kopance a mlátenie?
Vydrbali zo mňa dušu. Vymlátili život a sebavedomie. Zabili a nechali hniť v kúte.
Tíško, už to nebude bolieť..prestanem plakať..
Trhajú mi hrudník, cítiš ako to bolí?
Tak cítiš to?
Znásilňujú moju hlavu a moje telo, vraždia a bodajú.
Trhajú mi pokožku medzi prstami.
Vytrhli mi musculus quadriceps, trčí tam len sartorius a ja umieram od bolesti.
Kričím a vy ste hluchí a nepočujete ma!
Prosím netrhaj
Nebi
Nebuď
Prosím
Pomôž..

!!!!
!!!

Bolí..

Si ešte tam?


Som šialenec, trhajúci po sebe svoje texty. Nemôžem prijať nevyjadrenie myšlienok slovami..

Hľadela som celé leto na krásnu rodinku. Manželka, manžel a ich dvojročný synček. Každý deň sa vonku hrávali. Boli takí šťastní. Tento pondelok si vystrelila mozog z hlavy.

A čo môžme vedieť o utrpení druhého? Ako môžeme spoznať démonov čo nám dusia dušu? A ako si dovolujeme odsudzovať?

Otočila som sa a vracala naspäť. Spomenula som si ako moje druhé ja našiel v posteli mŕtve. S tisíckou mačiek sediacich na jej srdci.

A potom ma napadlo že by som miesto seba mala vymazať teba.

Lenže to by som musela najskôr zomrieť.

Opatrne chytím pištoľ do rúk. Ak nezabijem tie malé potvory v mojom mozgu (toľko ich je!) tak ma čoskoro nájdu mŕtvu..



*Simona Monyová
** Chinaski- Dobrák od kosti
*** Amy Winehouse- Love is a losing game

Za inšpiráciu ďakujem thiness

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  3. 12. 2014 16:46
Napíš svoj komentár